„Bolo pred veľkonočnými sviatkami. Ježiš vedel, že nadišla jeho hodina odísť z tohoto sveta k Otcovi. A pretože miloval svojich, čo boli na svete, miloval ich do krajnosti.
Pri večeri, keď už diabol vnukol Judášovi, synovi Šimona Iškariotského, aby ho zradil, Ježiš vo vedomí, že mu Otec dal do rúk všetko a že od Boha vyšiel a k Bohu odchádza, vstal od stola, zobliekol si odev, vzal plátennú zásteru a prepásal sa. Potom nalial vody do umývadla a začal umývať učeníkom nohy a utierať zásterou, ktorou bol prepásaný.
Tak prišiel k Šimonovi Petrovi. On mu povedal: „Pane, ty mi chceš umývať nohy?“
Ježiš mu odpovedal: „Teraz ešte nechápeš, čo robím, ale neskôr pochopíš.“
Peter mu povedal: „Nikdy mi nebudeš umývať nohy!“
Ježiš mu odpovedal: „Ak ťa neumyjem, nebudeš mať podiel so mnou.“ Šimon Peter mu vravel: „Pane, tak potom nielen nohy, ale aj ruky a hlavu!“
Ježiš mu na to: „Kto sa okúpal, potrebuje si umyť už len nohy a je celý čistý. A vy ste čistí, ale nie všetci.“ Vedel totiž, kto ho zradí, – preto povedal: „Nie všetci ste čistí.“
Keď im umyl nohy a obliekol si odev, znova si sadol k stolu a povedal im: „Chápete, čo som vám urobil? Vy ma oslovujete: ‚Učiteľ‘ a: ‚Pane‘ a dobre hovoríte, lebo to som.
Keď som teda ja, Pán a Učiteľ, umyl nohy vám, aj vy si máte jeden druhému nohy umývať. Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili, ako som ja urobil vám.“
Jn 13, 1 – 15
Zamyslenie:
Miloval svojich – do krajnosti. Často si túto vetu pripomínam a výnimkou nie je ani tento „korona“ čas. Ba práve naopak, dnes to potrebujem počuť ešte viac, byť si toho vedomá a veriť tomu (alebo skôr veriť Tomu, ktorý to robí – miluje do krajnosti). Začíname sláviť veľkonočné trojdnie, avšak inak, ako sme boli zvyknutí, „za zatvorenými dverami“, spoza televíznych obrazoviek či svojich počítačov. Pred pár týždňami mi ani na um nezišlo, že by táto Veľká noc mohla byť iná, tak ťažko iná. A hoci sa môžem zlostiť, že ja som to takto nechcela a veď môj úmysel – byť prítomná na liturgii, ktorá je vrcholom celého liturgického roka – je zbožný, predsa sa chcem skôr pýtať: Čo ma týmto chceš, Ježiš, naučiť, čo mi chceš ukázať, kam ma pozývaš? Dôležitým bodom evanjelia je obrad umývania nôh. Tento rok sa naň nebudeme pozerať pasívne v kostole, ale možno sme špeciálne pozvaní nechať si umyť nohy. Azda aj v rámci svojej domácej, rodinnej cirkvi, tam, kde žijeme. Bývam sama a tak som sa zamýšľala nad tým, čo urobím. V modlitbe som si uvedomila, že potrebujem „umyť nohy“ sama sebe, odpustiť si, prijať sa, zmieriť sa so sebou. A zároveň pustiť Ježiša k sebe, aby mi umyl nohy. Ale dovolím mu to?
Aplikácia:
1/ Dovolím Ježišovi, aby mi „umyl nohy“?
2/ Komu by som mala „umyť nohy“ – odpustením, zmierením…?
Zuzana
zasvätená laička, novinárka, 27 rokov
