„Jeden z Dvanástich – volal sa Judáš Iškariotský – odišiel k veľkňazom a vyzvedal sa: „Čo mi dáte a ja vám ho vydám?“ Oni mu určili tridsať strieborných. A od tej chvíle hľadal príležitosť vydať ho.
V prvý deň sviatkov Nekvasených chlebov prišli k Ježišovi učeníci a pýtali sa ho: „Kde ti máme pripraviť veľkonočnú večeru?“
On povedal: „Choďte do mesta k istému človekovi a povedzte mu: Učiteľ odkazuje: Môj čas je blízko, u teba budem jesť so svojimi učeníkmi veľkonočného baránka.“ Učeníci urobili, ako im Ježiš rozkázal, a pripravili veľkonočného baránka.
Keď sa zvečerilo, zasadol s Dvanástimi za stôl. A keď jedli, povedal: „Veru, hovorím vám: Jeden z vás ma zradí.“
Veľmi osmutneli a začali sa ho jeden po druhom vypytovať: „Som to ja, Pane?“
On odpovedal: „Kto so mnou namáča ruku v mise, ten ma zradí. Syn človeka síce ide, ako je o ňom napísané, ale beda človekovi, ktorý zrádza Syna človeka! Pre toho človeka by bolo lepšie, keby sa nebol narodil.“
Aj jeho zradca Judáš sa opýtal: „Som to azda ja, Rabbi?“
Odpovedal mu: „Sám si to povedal.“
Mt 26, 14-25
Zamyslenie:
Pri čítaní tejto známej časti z Písma ma najskôr naplní znechutenie nad Judášovým správaním. Nedokážem pochopiť, ako niekto, kto bol tak blízko Ježišovi, ho dokázal zradiť, ešte aj potom, ako ho sám Ježiš varoval. Beda človeku, ktorý zrádza Syna človeka! Ako je možné, že tak vážne slová nepohli Judášovým srdcom?
Avšak to isté sa môžem opýtať dnes seba. Ako je možné, že tak vážne slová, nepohýnajú mojím srdcom? Kde beriem tú istotu, že mne sa to nemôže stať? Zase raz si musím pripomenúť, aká je moja viera krehká. Ako ľahko viem zradiť svojho Učiteľa, keď dobrovoľne dávam súhlas k hriechu, keď mi jeho učenie práve nie je po vôli. A jediné, čo mi ostáva, je prosiť milosrdného Ježiša o milosť, aby som vedela v časoch pokušenia obstáť a nezaprela Jeho samého.
Aplikácia:
1/ Kedy som naposledy zradil Ježiša? Prosil som ho potom o odpustenie alebo som to nechal tak, bez povšimnutia?
Frederika
slobodná, študent, 23 rokov
