„Šesť dní pred Veľkou nocou prišiel Ježiš do Betánie, kde býval Lazár, ktorého vzkriesil z mŕtvych. Pripravili mu tam hostinu. Marta obsluhovala a Lazár bol jedným z tých, čo s ním stolovali.
Mária vzala libru pravého vzácneho nardového oleja, pomazala ním Ježišove nohy a poutierala mu ich svojimi vlasmi; a dom sa naplnil vôňou oleja.
Tu jeden z jeho učeníkov, Judáš Iškariotský, ktorý ho mal zradiť, povedal: „Prečo nepredali tento olej za tristo denárov a nerozdali ich chudobným?“ Lenže to nepovedal preto, že mu šlo o chudobných, ale že bol zlodej. Mal mešec a nosil to, čo doň vkladali.
Ježiš povedal: „Nechaj ju, nech to zachová na deň môjho pohrebu! Veď chudobných máte vždy medzi sebou, ale mňa nemáte vždy.“
Veľké množstvo Židov sa dozvedelo, že je tam, a prišli nielen kvôli Ježišovi, ale aby videli aj Lazára, ktorého vzkriesil z mŕtvych. A veľkňazi sa rozhodli, že zabijú aj Lazára, lebo preň mnohí Židia odchádzali a uverili v Ježiša.“
Jn 12, 1-11
Zamyslenie:
Mária Ježišovi maže nohy drahým olejom a utiera mu ich svojimi vlasmi. Judáš sa ozýva, je pohoršený, možno aj ostatní boli. A čo ja? Nečudujem sa rovnako? Ježiš, ktorý je vždy pokorný a vraví, že máme skôr slúžiť ako byť obsluhovaní, sa teraz necháva pomazať drahým olejom. Nebolo by pokorné, keby skôr povedal: čo to robíš, Mária, nechaj olej pre iných alebo to nemôžem prijať? Veru nebolo! Ježiš nás toľkokrát učil dávať. Ale predstav si, že chceš niekomu dať dar, ponúkaš mu svoje srdce na dlani a z druhej strany príde facka: „Nie, ďakujem, ale to nemôžem prijať.“ Aká veľká pýcha skrývajúca sa za pokoru!
Aby mala láska zmysel, musí sa dávať, ale aj byť prijímaná. Preto ak dávaš, dávaj skutočne zo srdca, nie naoko. A ak ti niekto ponúka, aby si prijal, prijmi.
Aplikácia:
1/ Viem pokorne prijať dar, ktorý mi je ponúknutý, bez mnohorakých výhovoriek?
2/ Viem ponúknuť dar bez toho, že by som zaň niečo čakal, alebo dúfal, že ho druhý odmietne?
Majka
slobodná, študentka, 22 rokov
