„Keď sa schádzali zástupy, začal Ježiš hovoriť: „Toto pokolenie je zlé pokolenie. Žiada znamenie, ale znamenie nedostane, iba ak znamenie Jonášovo. Lebo ako bol Jonáš znamením pre Ninivčanov, tak bude aj Syn človeka pre toto pokolenie.
Kráľovná z juhu vystúpi na súde proti mužom tohto pokolenia a odsúdi ich; lebo ona z končín zeme prišla počúvať Šalamúnovu múdrosť – a tu je niekto väčší ako Šalamún.
Mužovia z Ninive vystúpia na súde proti tomuto pokoleniu a odsúdia ho; lebo oni sa kajali na Jonášovo kázanie – a tu je predsa niekto väčší ako Jonáš.“
Lk 11, 29-32
Zamyslenie:
Komu sa viac podobáme? Jonášovi, ktorý síce Bohu najprv odporoval, ale nakoniec ho poslúchol? Ninivčanom, ktorí sa po Jonášovom kázaní kajali? Alebo zástupu, ktorý prišiel Ježiša počúvať, no neveril mu. Žiadal si znamenie, hoci to najväčšie znamenie, aké ľudstvo kedy dostalo stálo rovno pred ním. Čo by sme robili na mieste toho zástupu my? Verili by sme? A veríme mu dnes? Napriek tak veľkému zjaveniu, toľkým proroctvám, celej histórie, množstvu svätých a my stále máme akési výhovorky. Pochybujeme, nedôverujeme a žiadame od Neho čosi viac. No žiadame viac aj od seba?
Aplikácia:
1/ Dôverujem Bohu vo svojom živote alebo si iba žiadam akési znamenia?
2/ Keď už mám požiadavky na Boha, mám ich aj na seba?
Tomáš
ženatý, marketér, 27 rokov
