“Keď sa Ježiš znova preplavil loďou na druhý breh, zišiel sa k nemu veľký zástup a bol pri mori. Tu prišiel jeden z predstavených synagógy menom Jairus a len čo ho zazrel, padol mu k nohám a veľmi ho prosil: „Dcérka mi umiera. Poď, vlož na ňu ruky, aby ozdravela a žila.”
Mk 5, 21 – 24
Zamyslenie:
Vychádzajme z evanjeliovej udalosti, v ktorej k Ježišovi prichádza otec a prosí: Pane, dcéra mi zomiera, poď uzdrav ju. K Ježišovi prichádzali ľudia, aby prosili za svojich blízkych: tak prosí otec za svoju dcéru, rovnako aj matka; sestry za svojho brata Lazára, stotník za sluhu, Peter za svoju svokru …
Prichádzajme aj my k Ježišovi a prosme ho. Prosme za tých, o ktorých si myslíme, že to najviac potrebujú. Prosme za tých, za ktorých sa nik nemodlí. Prosme za chorých na tele i na duši; opustených, nemilovaných, nenarodených, týraných, za tých, ktorí nepoznajú nehu a lásku; za tých, ktorí sú ochudobňovaní o pochopenie, pohladenie. Len prosme, o čokoľvek, veď sám Ježiš nás k tomu pozýva a vyzýva.
A možno v čase prosenia aj na nás doliehajú hlasy: Už je všetko zbytočné, tu už nič nepomôže. A keď sa cítime spochybnený vo svojich modlitbách, zneistený vo svojej dôvere v Ňom. Tak, ako to hovoril Jairovi, hovorí aj ku nám: Neboj sa, len ver!
Modlitba
Prihováraj sa mi, Ježišu, a posilňuj moju vieru v teba. Daj, aby som nestrácal(a) dôveru v teba a daj, aby som sa ti nebál(a) dôverovať, aj keď sa zdá, že je všetko stratené. Aj vtedy nech verím, keď sa ma zmocňuje opustenosť, dolieha na mňa smútok a úzkosť. Nech mi tvoje slová – neboj sa len ver – znejú vo chvíľach mojej bezradnosti. Pane, daj, aby som ti dôveroval(a) tak ako otec z evanjelia a aby asi aj ty šiel so mnou tak, ako si šiel s ním.
Aplikácia:
1/ Za koho chceš dnes zvlášť prosiť?
2/ Aká je tvoja dôvera k Ježišovi?
Andrea
vydatá, rodičovská dovolenka, 3 deti
