„Po roku, v čase, keď králi tiahnu do boja, poslal Dávid Joaba a s ním svojich sluhov a celý Izrael; spustošili Amončanov a obliehali Rabu. Dávid však ostal v Jeruzaleme.“
2 Sam 11, 1-4a. 5-10a. 13-17
Zamyslenie:
Asi každý pozná príbeh kráľa Dávida a aj to, ako nechal zomrieť Uriáša. Je to vskutku hrozný skutok. Vedome vydať príkaz, ktorý vedie k smrti človeka. No zaujímavý je aj začiatok čítania: „Dávid však ostal v Jeruzaleme“. Nebolo nič neobvyklé na tom, že králi kráčali na čele svojich vojsk do boja. Či už preto, aby udržali poriadok, pomohli pri taktických poradách, zdvihli morálku alebo potrestali neposlušnosť.
Aj samotný Samuel poukazuje na to, že to bol čas, keď „králi tiahli do boja“. No Dávid ostáva za hradbami Jeruzalemu, v pohodlí svojho paláca. A tu sa začína celá genéza jeho hriechu – skrze lenivosť, cez ktorú ostal v Jeruzaleme sa dostáva k smilstvu s vydatou ženou. A keď sa dozvie, že je tehotná, vydáva také príkazy, ktoré vedú k smrti človeka, ktorý sa stáva nepohodlným.
Možno aj my sa nachádzame niekedy v stave, že hrešíme v niečom menšom, nevinnejšom. Možno si dokonca aj tento hriech tak trochu tolerujeme a nepracujeme na jeho odstránení – veď predsa to je len maličkosť. No paktovanie s hriechom nikdy k ničomu dobrému neviedlo – aj v prípade kráľa Dávida to len oslabilo jeho pevnú vôľu a vzdialilo od Boha. Zlo má totiž tendenciu sťahovať nižšie a potápať ľudí hlbšie. Preto sa vo všetkom, bez ohľadu na to, ako bezvýznamné a zanedbateľné sa to zdá byť, pripodobňujme a približujme Kristovým ideálom.
Aplikácia:
1/ Ktoré moje hriechy ma vedú k ďalším hriechom a konaniu zla?
2/ Viem sa im nejako vyvarovať?
Tomáš
slobodný, informatik, 26 rokov
