„Ježiš odišiel na Olivovú horu. Ale zavčas ráno sa vrátil do chrámu a všetok ľud sa hrnul k nemu. Sadol si a učil ich.
Tu zákonníci a farizeji priviedli ženu pristihnutú pri cudzoložstve, postavili ju do prostriedku a povedali mu: „Učiteľ, túto ženu pristihli priamo pri cudzoložstve. Mojžiš nám v zákone nariadil takéto ženy ukameňovať. Čo povieš ty?“ Ale to hovorili, aby ho pokúšali a mohli ho obžalovať.
Ježiš sa zohol a prstom písal po zemi. Ale keď sa ho neprestávali vypytovať, vzpriamil sa a povedal im: „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň.“ A znovu sa zohol a písal po zemi. Ako to počuli, jeden po druhom – počnúc staršími – sa vytrácali, až zostal sám so ženou, čo stála v prostriedku.
Ježiš sa vzpriamil a opýtal sa jej: „Žena, kde sú? Nik ťa neodsúdil?“
Ona odpovedala: „Nik, Pane.“
A Ježiš jej povedal: „Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a už nehreš!“
Jn , 8,1-11
Zamyslenie:
….uprostred kruhu odsúdenia je núdza v duši…
….rovnaká núdza v duši je aj v kruhu samotnom…
….zahanbenie je milosťou…
Farizeji prichádzajú za Ježišom v práve Mojžišovho zákona, s verdiktom. Cudzoložstvo, smrť ukameňovaním. Súčasne prichádzajú ako preverovači a pokušitelia Ježišovej identity a pravdy. /obraz neuznania Syna človeka, Božieho Syna/
Postupovať podľa zákona je nevyhnutné, je správne, čestné. Mnohokrát veľmi náročné. V tomto prípade však schematické, striktné a oploštené.
Konajú správne? A podľa akého zákona?… skutok, hriech – ako dôsledok žiadostivosti – neuposlúchnutia – odsúdenie, smrť. Keď ku všetkému pridáme štipku ich poľahčujúcej ľahostajnosti, stále v medziach zákona, nachádzame skrytý egoizmus, vlastný záujem. Nechýba nám tu akoby 3D?… /Nové prikázanie Vám dávam, milujte sa navzájom,…./
Uprostred kruhu stojí cudzoložnica, vedľa nej Ježiš. A stojí tu……
…ticho viny bez obhajoby…
…možno ticho lásky vpísané do piesku…
…hlas-slovo, ktoré predkladá Ježiš ako moment uvedomenia si našej vlastnej viny, neprávosti, hriechu, výzva ku kajúcnosti, sonda do svedomia. /….nech prvý hodí do nej kameň../
Je to pomoc zo strany Boha.
Boh nie je ten, ktorý si chce vychutnávať naše utrpenie, skúma naše srdce a stále nás čaká. Nechce ,ako inde v Písme čítame…smrť bezbožného, ale aby sa obrátil a žil…
To pre nás v nasadenom tempe každodennosti znamená zobliecť si sudcovský talár, postaviť sa do kruhu, na stranu obžalovaného. Uvedomiť si vlastnú neprávosť, hriech, ktorý máme stále pred sebou.
Uvedomiť si naše vlastné cudzoložstvo, ktoré denne páchame voči Bohu, spriaznení s týmto svetom. Cudzoložstvo, ktoré je prisudzovaním si privilégií moci odsúdenia.
Uprednostniť povzbudenie a milosrdenstvo pred ľahostajnosťou a nevôľou.
Možno uvedomiť si, že každá naša skúška od Pána je Jeho milosrdenstvom zároveň! Tak, ako veľkolepo ho stvoril……
S prosbou o pomoc v skúške, v rastúcej pokore a túžbe vedieť žiť v neustálej božej prítomnosti, začnime deň, v ktorom neodsúdime slovom, gestom ,zamračeným a posmešným úškrnkom…
Čo ak sme práve my v danom momente šancou obrátenia sa nášho blížneho?
Súd je rozhodnutie, je príkaz.
…Predsa len máme na sebe talár? J..Ako verdikt ponúknime prijatie a lásku, veď ona je naplnením zákona.
Ďakujme za núdzu v duši, vedie nás k porozumeniu „zákonníka lásky“.
Aplikácia:
1/ Rozumiem správne slovám v modlitbe…….“..a neuveď nás do pokušenia?…“
2/ Vo chvíli, keď stojím sám v kruhu, len s Ježišom…, čo sa deje v hĺbke môjho srdca?
Klára
slobodná, 29 rokov
