„Bol chorý istý Lazár z Betánie, z dediny Márie a jej sestry Marty. Bola to tá Mária, čo pomazala Pána voňavým olejom a poutierala mu nohy svojimi vlasmi. Jej brat Lazár bol chorý. Preto mu sestry poslali odkaz: „Pane, ten, ktorého miluješ, je chorý.“
Keď to Ježiš počul, povedal: „Táto choroba nie je na smrť, ale na Božiu slávu, aby ňou bol oslávený Boží Syn.“
Ježiš mal rád Martu i jej sestru a Lazára. Keď teda počul, že je chorý, zostal ešte dva dni na mieste, kde bol. Až potom povedal učeníkom: „Poďme znova do Judey.“
Učeníci mu vraveli: „Rabbi, len nedávno ťa Židia chceli ukameňovať a zasa ta ideš?!“
Ježiš odpovedal: „Nemá deň dvanásť hodín? Kto chodí vo dne, nepotkne sa, lebo vidí svetlo tohoto sveta. Ale kto chodí v noci, potkne sa, lebo v ňom nieto svetla.“
Toto povedal a dodal: „Náš priateľ Lazár spí, ale idem ho zobudiť.“
Učeníci mu povedali: „Pane, ak spí, ozdravie.“ Ježiš však hovoril o jeho smrti, a oni si mysleli, že hovorí o spánku.
Vtedy im Ježiš povedal otvorene: „Lazár zomrel. A kvôli vám sa radujem, že som tam nebol, aby ste uverili. Poďme k nemu!“
Tomáš, nazývaný Didymus, povedal ostatným učeníkom: „Poďme aj my a umrime s ním.“
Keď ta Ježiš prišiel, dozvedel sa, že Lazár je už štyri dni v hrobe. Betánia bola pri Jeruzaleme, vzdialená asi pätnásť stadií, a tak prišlo k Marte a Márii veľa Židov potešiť ich v žiali za bratom.
Keď Marta počula, že prichádza Ježiš, išla mu naproti. Mária zostala doma. Marta povedala Ježišovi: „Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel. Ale aj teraz viem, že o čokoľvek poprosíš Boha, Boh ti to dá.“
Ježiš jej povedal: „Tvoj brat vstane z mŕtvych.“
Marta mu vravela: „Viem, že vstane v posledný deň pri vzkriesení.“
Ježiš jej povedal: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky. Veríš tomu?“
Povedala mu: „Áno, Pane, ja som uverila, že ty si Mesiáš, Boží Syn, ktorý mal prísť na svet.“
Ako to povedala, odišla, zavolala svoju sestru Máriu a potichu jej vravela: „Učiteľ je tu a volá ťa.“ Len čo to ona počula, vstala a šla k nemu. Ježiš totiž ešte nevošiel do dediny, ale bol stále na mieste, kde mu Marta vyšla naproti. Keď Židia, čo boli s ňou v dome a potešovali ju, videli, že Mária rýchlo vstala a vyšla von, pobrali sa za ňou, lebo si mysleli: „Ide sa vyplakať k hrobu.“
Keď Mária prišla ta, kde bol Ježiš, a zazrela ho, padla mu k nohám a povedala mu: „Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel.“
Keď Ježiš videl, ako plače a ako plačú aj Židia, čo s ňou prišli, zachvel sa v duchu a vzrušený sa opýtal: „Kde ste ho uložili?“
Povedali mu: „Pane, poď sa pozrieť!“ A Ježiš zaslzil.
Židia povedali: „Hľa, ako ho miloval!“
No niektorí z nich hovorili: „A nemohol ten, čo otvoril oči slepému, urobiť, aby tento nezomrel?!“
Ježiš sa znova zachvel a pristúpil k hrobu. Bola to jaskyňa uzavretá kameňom.
Ježiš povedal: „Odvaľte kameň!“
Marta, sestra mŕtveho, mu povedala: „Pane, už páchne, veď je už štyri dni v hrobe.“
Ježiš jej vravel: „Nepovedal som ti, že ak uveríš, uvidíš Božiu slávu?“
Odvalili teda kameň. Ježiš pozdvihol oči k nebu a povedal: „Otče, ďakujem ti, že si ma vypočul. A ja som vedel, že ma vždy počuješ, ale hovorím to kvôli ľudu, čo tu stojí, aby uverili, že si ma ty poslal.“
Keď to povedal, zvolal veľkým hlasom: „Lazár, poď von!“ A mŕtvy vyšiel. Nohy a ruky mal ovinuté plátnom a tvár obviazanú šatkou.
Ježiš im povedal: „Porozväzujte ho a nechajte ho odísť!“
Mnohí z tých Židov, čo prišli k Márii a videli, čo urobil, uverili v neho.“
Jn 11,1-45
Zamyslenie:
V tomto evanjeliovom úryvku vnímam silné prepojenie medzi priateľstvom a vierou. Na jednej strane je Ježiš, ktorý je veľmi ľudský, miluje svojich priateľov Lazára, Martu a Máriu a zároveň koná ako Boh, vracia život Lazárovi, ktorý nielenže zomrel, ale už páchne. Ježiš ma v tomto úryvku prekvapuje, pretože, keď sa dozvie od sestier Lazára, že je chorý, neponáhľa sa, zostane ešte dva dni tam, kde je. Nechá ho, aby klesol úlne dole, do kráľovstva smrti, kde niet úniku. Jeho božšká moc žiari ako slnko, pretože pre neho je smrť ako spánok, sám vraví: „Idem ho zobudiť.“ Aj ja vo svojom živote mám skúsenosť, že keď som ho o niečo prosila, tak mi neodpovedal hneď, ale počkal „svoje dva dni“, až kým som úplne vedela, že ľudskými silami sa z toho nedostanem, že iba jeho zásahom sa to môže zmeniť. Takéto skúsenosti ma vedú k posilneniu viery: „Pane, ty si Boh a môj Pán, nik iný by to nevedel zmeniť.“ V úryvku vnímam silné prepojenie kríža-choroby, smútku a Božieho úmyslu- zjavenie Božej slávy. A aj o svojej smrti, tak ako o Lazárovej môže Ježiš povedať: „Táto choroba/ táto krížová cesta nie je na smrť, ale na Božiu slávu, aby ňou bol oslávený Boží Syn.“ Vo svojom živote som zakúsila túto pravdu, že niektoré ťažkosti života posilnili môjho ducha, otvorili ma chápaniu utrpenia druhých a súcitenia s nimi. Ježiš plače s Máriou, vyjadruje svoju účasť na jej smútku, ale posúva ju ďalej, nenecháva ju v beznádeji. Nie vždy sa dokážem otvoriť Božej milosti, a vtedy mi Pán posiela priateľov, takých ako Marta a vraví: „ …je tu (v tvojej bolesti) a volá ťa…“ Keď dokážem rýchlo vstať a bežať k nemu ako Mária, potom sa môj hrob smútku mení na radostnú oslavu života.
Aplikácia:
1/ Kedy Pán zmenil moje ťažkosti, chorobu na radostnú Božiu oslavu?
2/ Ktorí príbuzní alebo priatelia ma priviedli k Ježišovi? Poďakujem sa Bohu za nich.
Zuzana
rehoľná sestra, učiteľka ZŠ 1.stupeň, 41 rokov
