Jn 20,2-8.
„Prvého dňa v týždni bežala Mária Magdaléna a prišla k Šimonovi Petrovi a k inému učeníkovi, ktorého mal Ježiš tak rád, a povedala im: „Odniesli Pána z hrobu a nevieme, kde ho položili.“
Peter a ten druhý učeník sa zobrali a išli k hrobu. Bežali obaja, ale ten druhý učeník bežal rýchlejšie, predbehol Petra a prišiel k hrobu prvý. Nahol sa a videl tam položené plachty; dnu však nevkročil. Potom prišiel aj Šimon Peter, ktorý ho nasledoval, a vošiel do hrobu. Videl tam položené plachty aj šatku, ktorú mal Ježiš na hlave. Lenže tá nebola pri plachtách, lež osobitne zvinutá na inom mieste. Vtedy vošiel aj druhý učeník, ten, čo prišiel k hrobu prvý, a videl i uveril.“
Zamyslenie:
Veľakrát v živote aj my bežíme, či už do školy, do práce, do nemocnice za chorým príbuzným. Bežia k hrobu Ježiša! Keď Ježiša ukrižovali, všetci sa rozutekali, okrem Jána a Márie Magdalény. Oni dvaja ostali stáť verne pod krížom. Teraz bežia k hrobu!
Určite prežívali veľký strach a sklamanie, keď Ježiš zomrel na kríži! Predstavovali si to možno inak. Aj my máme veľakrát strach z rôznych udalostí v našom živote, ktoré sa nevyvíjajú podľa našich predstáv. Sme sklamaní, frustrovaní. Vtedy najlepšie urobíme, keď budeme ,, bežať „v ústrety Ježišovi ako apoštol Ján a odovzdáme mu všetok strach. ON má moc nad našim životom! Ako mal moc nad svojim životom! Vstal z mŕtvych. Tak ako to prisľúbil a hrob ostal prázdny!
Aplikácia:
1, Si ochotný vždy ,,bežať“ za Ježišom, keď nastane v tvojom živote nejaký problém a zdôveriť sa mu?
2, Si ochotný veriť Ježišovi, že sa dokáže postarať o každú oblasť tvojho života?
Eva, kuchárka, 47rokov
