Keď Ježiš nasýtil päťtisíc ľudí, jeho učeníci ho videli chodiť po mori. Na druhý deň si však zástup, čo zostal na druhom brehu mora, všimol, že tam bola iba jedna loďka a že Ježiš nenastúpil na loď so svojimi učeníkmi, ale že sa učeníci odplavili sami. A z Tiberiady prišli iné lode k miestu, kde jedli chlieb, keď Pán vzdával vďaky.
No zástup zbadal, že tam nie je ani Ježiš ani jeho učeníci. Preto aj oni nastúpili na loďky, prišli do Kafarnauma a hľadali Ježiša. Keď ho na druhom brehu mora našli, povedali mu: „Rabbi, kedy si sem prišiel?“
Ježiš im odpovedal: „Veru, veru, hovorím vám: Nehľadáte ma preto, že ste videli znamenia, ale preto, že ste jedli z chlebov a nasýtili ste sa.
Nezháňajte sa za pominuteľným pokrmom, ale za pokrmom, ktorý ostáva pre večný život, a ten vám dá Syn človeka. Lebo jeho označil Otec, Boh, svojou pečaťou.“
Povedali mu: „Čo máme robiť, aby sme konali Božie skutky?“ Ježiš im odpovedal: „Boží skutok je veriť v toho, ktorého on poslal.“
Jn 6, 22-29
Zamyslenie:
Dnešné Božie slovo má v sebe dve činnosti: veriť a hľadať. Ak sa na ne bližšie pozrieme, môžeme zistiť, že jedna nemusí nutne predchádzať druhú. Veriť v Boha a hľadať ho, to je nám kresťanom vcelku prirodzené. Boli sme vychovaní vo viere, preto sa snažíme hľadať Jeho prítomnosť v modlitbe, samote, rozjímaní, blížnych, chválach a podobne. Veríme v Božiu prítomnosť v tomto svete a v priebehu každodenných udalostí. No je možné Boha hľadať aj vtedy, keď v neho neveríme? Takéto hľadanie môže mať dva aspekty.
Prvým je prirodzená túžba človeka po nadprirodzenom. Môžeme si všimnúť, že v princípe každá civilizácia sa dopracovala k nejakému konceptu náboženstva. Volanie Božieho hlasu v nás je zakorenené v každej živej bytosti. Takéto hľadanie sa môže prejaviť napríklad občasnými náboženskými otázkami od našich neveriacich kolegov. Nielen že potrebujú vysvetliť niečo, čo zazreli v médiách a nerozumejú tomu, no prebudzuje sa v nich aj túžba po Bohu.
Druhým aspektom je, keď sa musíme vysporiadať s ťažkou situáciou, pri ktorej vôbec nechápeme, ako ju mohol Boh dopustiť. Nevidíme v tom Boží plán; neveríme, že toto môže byť na niečo dobré. No predsa sa snažíme na základe našej výchovy nájsť Boha v tejto situácii – aby sme uverili, že aj toto bola jeho vôľa.
Preto hľadanie a vieru možno prirovnať k veslovaniu na člne – ak by sme veslovali len na jednej strane, točili by sme sa na mieste. No my sme pozvaní konať obe činnosti – veriť v Božiu prítomnosť a hľadať ju, no aj hľadať vieru v ťažkých situáciách.
Aplikácia:
1/ Snažím sa hľadať a vnímať Božiu prítomnosť počas modlitby, omše, všedných dní?
2/ Verím v Boží plán, v jeho smerovanie a Božie vedenie v mojom živote?
3/ Som otvorený pre otázky neveriacich? Túžim ich priviesť na cestu hľadania viery?
Tomáš
slobodný, informatik, 26 rokov
