Jeho učeníci povedali: „Teraz už hovoríš otvorene a nehovoríš v obrazoch. Teraz vieme, že vieš všetko a nepotrebuješ, aby sa ťa dakto spytoval. Preto veríme, že si vyšiel od Boha.“ Ježiš im odvetil: „Teraz veríte? Hľa, prichádza hodina, ba už prišla, keď sa rozpŕchnete, každý svojou stranou, a mňa necháte samého. Ale nie som sám, lebo Otec je so mnou. Toto som vám povedal, aby ste vo mne mali pokoj. Vo svete máte súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet!“
Jn 16,29-33
Zamyslenie:
Je to paradox – ľudia veria, že Ježiš je Boží Syn, až keď začne hovoriť pre nich zrozumiteľne a jednoducho. Až keď sa zníži na ich úroveň pochopu, je vyvýšený. V dnešnom svete tak funguje len veľmi málo z nás. Nikto sa nechce znižovať, nik neverí, že práve pokora ho dostane vyššie. Že práve sklonenie hlavy ostatných prinúti, aby ju zdvihli. Nik nechce odkrývať svoje slabosti v obave z ich zneužitia. Preto nie je vôbec prekvapivé, že Pán Ježiš sám bol prekvapený. Ja by som pridala za „Teraz veríte ešte ?!??!?!?! a moment ticha. Toľko sa im snažil celý čas priblížiť, možno už sám strácal nádej, že ho pochopia, že mu uveria. A práve v hodine, kedy ich opúšťa, kedy nemá čo stratiť, kedy sa vydáva na najťažšiu púť sa cíti pochopený. A určite dojatý. Vidí, že výsledky jeho práce priniesli ovocie. Bol učiteľom a tá radosť, ktorá v učiteľom vzplanie, keď po dlhej námahe nakoniec žiaci pochopia a prídu k poznaniu je neopísateľná.
Možno ho to upokojilo pred koncom. Možno to mu dodalo silu v najťažších chvíľach – poznanie, že ľudia vedia, ľudia veria a všetci, ktorých sa dotkol ho budú držať vo svojich srdciach ako Svetlo či loďku na rozbúrenom mori.
Aplikácia:
1/ Zažil/a som niekedy situáciu, kedy bolo potrebné sa znížiť, ale zo strachu som to nedokázal/a?
2/ Verím tak, že mi Ježiš môže povedať: „Aj vďaka tvojej viere a pochopeniu som premohol svet.“?
