„Boli židovské sviatky a Ježiš vystupoval do Jeruzalema.
V Jeruzaleme pri Ovčej bráne je rybník, hebrejsky zvaný Betsata, a pri ňom päť stĺporadí. V nich ležalo množstvo chorých, slepých, chromých a ochrnutých.
Bol tam aj istý človek, chorý už tridsaťosem rokov. Keď ho tam videl Ježiš ležať a zvedel, že je už dlho chorý, povedal mu: „Chceš ozdravieť?“
Chorý mu odpovedal: „Pane, nemám človeka, čo by ma spustil do rybníka, keď sa zvíri voda. A kým sa ta sám dostanem, iný ma predíde.“
Ježiš mu vravel: „Vstaň, vezmi si lôžko a choď!“ A ten človek hneď ozdravel, vzal si lôžko a chodil.
No v ten deň bola sobota, preto Židia hovorili uzdravenému: „Je sobota, nesmieš nosiť lôžko!“
Ale on im odvetil: „Ten, čo ma uzdravil, mi povedal: ‚Vezmi si lôžko a choď!‘“
Pýtali sa ho: „A kto je ten človek, čo ti povedal: ‚Vezmi a choď?‘“
Ale uzdravený nevedel, kto je to, lebo Ježiš sa vzdialil spomedzi zástupu, čo sa zišiel na tom mieste.
Neskôr ho Ježiš našiel v chráme a povedal mu: „Hľa, ozdravel si, už nehreš, aby ťa nepostihlo niečo horšie.“
A ten človek šiel povedať Židom, že ho to Ježiš uzdravil. A Židia Ježiša prenasledovali za to, že robil takéto veci v sobotu.“
Jn 5, 1-3. 5-16
Zamyslenie:
V dnešnom príbehu máme muža, ktorý sa stal úvodným príbehom, živou metaforou Božej moci v Ježišovej kázni. Ježiš si vybral muža, ktorý bol 38 rokov uväznený vo svojom postihnutí, nevládal chodiť a tak je zrejmé, že ide o zázrak uzdravenia, ktoré je nenapadnuteľné. Ide o dôkaz Ježišovej sily a moci…
Tento muž pôvodne nemal šancu sa kvôli svojmu postihnutiu dostať do rybníka. Nemal nikoho, kto by ho tam priniesol. Chorí a nezdraví verili, že sa uzdraví len prvý, ktorému sa podarí dostať sa do zvírenej vody. Je to príbeh založený na paradoxoch.
Betsata vraj znamená v preklade „Dom milosrdenstva“. O akom milosrdenstve tu však hovoríme, keď to v jeho vnútri určite tak nevyzeralo? Predstavujem si, ako sa tu tlačí jeden chorý vedľa druhého, a každý z nich čaká na „tú svoju chvíľu“, keď hlava nehlava, nemilosrdne sa bude hrnúť do bazéna. Žiaden poradovník, žiadna slušnosť a zdvorilosť typu: „Ty to snáď potrebuješ viac ako ja…“
A okrem toto. O akom milosrdenstve by sme hovorili, keď sa na uzdravenie vyžadoval výkon človeka? To nemá predsa nič spoločné s „milým srdcom“ Boha, ktorý je darcom uzdravenia. Byť prvým a podávať výkony, aby sme si zaslúžili „dar z lásky – Božie milosrdenstvo“ alebo tvrdý konkurenčný boj medzi nami, to sú dva koncepty, ktoré by v dome milosrdenstva, v Cirkvi, ktorá má byť obrazom milosrdného Boha vo svete, určite nemali byť prítomné.
Aplikácia:
1/ Aký je Tvoj vzťah k milosrdenstvu Božiemu? Veríš, že je to Boží dar, alebo sa skôr snažíš si ho „zarobiť“?
2/ Aké je Tvoje srdce? Je podobné tomu Božiemu?
Igor
kňaz, 39 rokov
