Zamyslenie na 23. júna 2020

Dnešné Božie Slovo:

„Ježiš povedal svojim učeníkom: „Nedávajte, čo je sväté, psom a nehádžte svoje perly pred svine, aby ich nohami nepošliapali, neobrátili sa proti vám a neroztrhali vás.

Všetko, čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im. Lebo to je Zákon i Proroci.

Vchádzajte tesnou bránou, lebo široká brána a priestranná cesta vedie do zatratenia a mnoho je tých, čo cez ňu vchádzajú. Aká tesná je brána a úzka cesta, čo vedie do života, a málo je tých, čo ju nachádzajú!“

Mt 7, 6. 12-14

Zamyslenie:

Hodnota, ktorú pripisujeme veciam, určuje ako sa k nim správame. Pre zvieratá nemajú perly žiadnu hodnotu a tak ich kľudne pošliapu. Ale človek vníma hodnotu perly vyplývajúcu z jej príťažlivej krásy a z jedinečného procesu jej vzniku. A tak je ochotný ju vymeniť za veľa peňazí, stráži ju v trezore, daruje ju ako prejav veľkej lásky či vďaky.

Ľudská duša má pre človeka najväčšiu hodnotu. Žiadne množstvo vzácnych perál nevyváži hodnotu ľudskej duše. „Veď čo osoží človeku, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?! Lebo za čo vymení človek svoju dušu?!“ (Mt 16:26)

Svoju dušu by sme si mali strážiť primerane jej hodnote – najviac. Nepomôže ju zavrieť do trezora, lebo zlodej, ktorý ju ohrozuje, prichádza zvnútra. Je to hriech. Dušu môže poškvrniť iba to, čo vychádza z nej (viď Mt 15:11). Návod ako ju strážiť nám dáva Ježiš – k najdôležitejšiemu prikázaniu milovať Boha pridáva tzv. zlaté pravidlo: „Všetko, čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im.“ Cesta k ochrane duše je teda zdanlivo jednoduchá, lebo ju tvoria iba dve prikázania – milovať Boha celým srdcom a blížneho ako seba samého. Niet sa kam stratiť, cesta je úzka. Opak je však pravdou, lebo správnu cestu jasne vidí iba duša odlúčená od hriechu. A tak naša jediná možnosť ako nezísť zo správnej cesty, a tak si ochrániť dušu, je sa na každej križovatke spýtať Ježiša: „Kam mám ísť?“ Táto náročná cesta z ktorej sa dá ľahko zblúdiť vyvoláva úzkosť, ale Ježiš nám vlieva nádej, že s Ním to zvládneme, lebo Jeho „jarmo je príjemné“ a Jeho „bremeno ľahké.“ (Mt 11,30)

A nakoniec, duša sa dá, podobne ako perla, darovať ako prejav tej najväčšej lásky a vďaky. V dnešnom evanjeliu sa píše, že cieľ úzkej cesty je život, život v plnosti. A „kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho,“ (Mt 16:25), vraví Ježiš. Teda zmysel našej duše je darovať sa Bohu. Preto „všetko, čokoľvek hovoríte alebo konáte, všetko robte v mene Pána Ježiša a skrze neho vzdávajte vďaky Bohu Otcovi.“ (Kol 3:17) V tom spočíva šťastie človeka.

Aplikácia:

1/ Vnímam svoju dušu ako to najvzácnejšie, čo mám? Strážim si ju primerane?

2/ Darujem Bohu svoj život, myšlienky, túžby, city, prácu, radosť, utrpenie ako prejav lásky a vďaky? Verím, že len to ma urobí skutočne šťastným?

Marián

slobodný, fyzik, 27 rokov