„Ježiš im povedal: „Vari sa môžu svadobní hostia postiť, kým je ženich s nimi? Dokiaľ majú medzi sebou ženícha, nemôžu sa postiť. No prídu dni, keď im ženicha vezmú; potom, v ten deň sa budú postiť.“
Mk 2, 18-22
Pôst som odjakživa vnímal ako čin, ktorý robím pre Boha. Teda čin, ktorý by ma mal ku nemu priblížiť. Postenie sa nie je nič príjemné, často je to náročné a vyžaduje si to veľkú dávku sebaovládania. Vďaka postu myslím viac na Boha a Boh mi pomáha v poste zotrvať. Ježiša vnímam v tomto čítaní ako ženícha na svadbe, pretože práve ženích je na svadbe najdôležitejší a všetci svadobčania sú tam pre neho a zároveň vďaka nemu – nebyť ženícha, nie je svadba, nie sú svadobčania. Dni, kedy nám ženícha vezmú môžu byť dňami, kedy sme sa od Boha vzdialili hriechom. Nemáme pri sebe Boha, nemáme nebeské kráľovstvo, nežijeme. Ježiš nám takto pekne ukazuje cestu a zároveň, že cestou je práve on a hovorí, že zotrvať na ceste nám môže veľmi pomôcť postenie, ktoré nás ku nemu opäť privedie.
Aplikácia:
1/ Aký je tvoj skutočný dôvod pre postenie sa?
2/ Čo by mohlo byť postením sa na tvojej ceste k Bohu?
Miroslav, projektový manažér, ženatý, 3 deti, 33 rokov
