„Keď uplynuli podľa Mojžišovho zákona dni ich očisťovania, priniesli Ježiša jeho rodičia do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi, ako je napísané v Pánovom zákone…
V Jeruzaleme žil vtedy muž menom Simeon, človek spravodlivý a nábožný, ktorý očakával potechu Izraela, a Duch Svätý bol na ňom. Jemu Duch Svätý vyjavil, že neumrie, kým neuvidí Pánovho Mesiáša…
Z vnuknutia Ducha prišiel do chrámu.
Žila vtedy aj prorokyňa Anna, Fanuelova dcéra, z Aserovho kmeňa. Práve v tú chvíľu prišla aj ona, velebila Boha a hovorila o ňom všetkým, čo očakávali vykúpenie Jeruzalema.“
Lk 2, 22-40
Zamyslenie:
Niektoré športy, hlavne tie tímové, majú pred sebou cieľ, ktorí chcú dosiahnuť. Nie každý sám, ale spoločne.
V úryvku Lukášovho evanjelia sa nachádza viacero postáv – Ježišovi rodičia Mária a Jozef, Simeon a prorokyňa Anna. Mária s Jozefom prichádzajú do chrámu aby, podľa Mojžišovho zákona, po dňoch očisťovania obetovali Ježiša Bohu. Poznávajú a plnia Boží plán. Aj Simeon, človek spravodlivý a nábožný prichádza do chrámu, pretože mu to vnuká Boží Duch. A napokon je tu modliaca a slúžiaca vdova Anna, ktorá tiež prišla do chrámu. Každý má svoje poslanie. Životy týchto ľudí sa stretávajú v chráme – majú spoločný cieľ – dom Otca, ktorý je stredobodom ich života.
Ako títo svätí ľudia aj každý z nás má svoje povolanie, prežité roky, záľuby, cesty, na ktorých spoznávame Boží plán. Máme tu však aj dom nášho Otca. Miesto stretnutia a zjednotenia našich životov v milujúcom a starostlivom Bohu, kde môžeme prežiť silu spoločenstva tak, ako ľudia z dnešného evanjelia. Týmto veľkým darom je pre nás slávenie Eucharistie. Z vnuknutia a pozvania Boha prichádzame do chrámu stretnúť sa s Ježišom. Dávame mu kúsok zo svojho času a on nám dáva seba. Učí nás v rôznosti žiť jednotu spoločenstva. Sme tím, ktorí má toho najlepšieho Kapitána a Majstra.
Aplikácia:
1/ Ako vnímam slávenie Eucharistie?
2/ Uvedomujem si prvé Božie pozvanie?
3/ Ako môžem prispieť k jednote a obohateniu spoločenstva?
Tomáš
kňaz, 30 rokov
