„Ježiš to začul a povedal im: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov.“
Mk 2, 13-17
Predstavujem si, že by Ježiš žil dnes. Pri prechádzke v parku ho vidím, ako sedí na deke a piknikuje s ľuďmi, o ktorých si myslím svoje. S politikom, ktorý klame, s chlapíkom, ktorý pred pár rokmi vykradol banku. S mojim rozvedeným susedom, a dokonca tam, hneď vedľa Ježiša, sedí tá moja kolegyňa, ktorá ma minulý týždeň tak veľmi ohovorila! A všetci vyzerajú, že sa majú dobre, úplne visia na Ježišovi a hltajú každé jedno Jeho slovo. Hovorím si, niečo nie je v poriadku! Ako to ten Ježiš takto môže? Čo nevidí? Nepočul, čo sú to za ľudia? To mu nevadí, s kým sa to zabáva? A ešte takto verejne. Veď ho všetci uvidia! Čo si o ňom pomyslia? A čo si mám myslieť ja?
Odpoveď prichádza spolu s Ježišovým láskavým pohľadom na mňa. „Toto všetko sú moje deti, dcéra moja. Boli možno stratené, ale ja som prišiel práve preto, aby som ich našiel. Zabúdam na to, čo ich odo mňa vzďaľovalo a teším sa z toho, že sú opäť pri mne. A mám ich obzvlášť rád. Tak isto, ako mám obzvlášť rád teba. Nechaj sa mnou nájsť aj ty.“
Aplikácia:
1/ Je pre mňa niekedy ťažké prijať, že Ježiš miluje všetkých tak veľmi, ako aj mňa? Porovnávam sa s ostatnými a mám tendenciu si myslieť, že som lepší než iní?
2/ Ako som odpovedal ja, keď šiel Ježiš okolo a povedal mi „poď za mnou“? Vstal som a šiel za ním?
Zuzana, slobodná, lekárka, 29 rokov
