Všetky zamyslenia môžete sledovať v sekcii „ZAMYSLENIA“, ktorá sa nachádza na hornej lište
Mt 1, 18-24
„Keď sa Jozef prebudil, urobil, ako mu prikázal Pánov anjel, a prijal svoju manželku.“
Zamyslenie
Mária povedala Bohu, Božiemu plánu, ÁNO. Bez výhrad prijala svoje poslanie. Ale Jozef? Chce chúlostivú situáciu, ktorá nastala, riešiť čo najlepšie. Ako dobrý veriaci má plniť Mojžišov zákon – rozum káže, ale srdce nedovolí. Jozef nechce vystaviť Máriu verejnej pohane. A tak volí iné riešenie. Máriu prepustiť potajomky, v tichosti. Stane sa však zvláštna vec – prichádza Pánov anjel a oslovuje Jozefa. „Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého.“
Jozef prijíma Máriu ako manželku, akoby sa nič divného nestalo. Vo viere prijíma Boží plán s jeho životom. Ukázal sa ako spravodlivý, ako človek poslušný Božiemu slovu. Jeho poslušnosť bola živá. Jozef s Anjelom nediskutuje, nereptá, nenamieta, jeho postoj je celkom podriadený Bohu, odovzdáva sa Božiemu zámeru. Toto je to u Jozefa najdôležitejšie. Tu vidíme Jozefovu nekonečnú dôveru: keď si to praje Boh…
Jozef rozumom a slobodnou vôľou mení vzťah k Márii a k dieťaťu. Vidíme osobitnú úctu Jozefa a jeho veľkosť v histórii ľudského spasenia. Jozef, syn Dávidov, si adoptuje Syna Božieho. Takto ho spravodlivo prijíma do svojho rodu. Môžeme tiež prirovnať Jozefa k Márii, ktorá keď počala a porodila Emanuela – Syna Božieho, tak Jozef z neho robí Syna Dávidovho a včleňuje ho do rodu ľudského.
Aplikácia
- Naše stretnutie s Bohom sa blíži. Pýtajme sa však sami seba: Skutočne očakávame Pána Ježiša s takým istým oduševnením, úctou a vierou, ako to bolo u Jozefa?
- Zamysleli sme sa niekedy nad tým, čo by sa bolo dialo, keby Jozef Máriu neprijal a urobil to, čo zamýšľal?
Viera, vydatá, dôchodkyňa, 68 rokov
