„Ježiš povedal svojim učeníkom: „Dajte si pozor a nekonajte svoje dobré skutky pred ľuďmi, aby vás obdivovali, lebo nebudete mať odmenu u svojho Otca, ktorý je na nebesiach.
Keď teda dávaš almužnu, nevytrubuj pred sebou, ako to robia pokrytci v synagógach a po uliciach, aby ich ľudia chválili. Veru, hovorím vám: Už dostali svoju odmenu.
Ale keď ty dávaš almužnu, nech nevie tvoja ľavá ruka, čo robí pravá, aby tvoja almužna zostala skrytá. A tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti.
A keď sa modlíte, nebuďte ako pokrytci, ktorí sa radi postojačky modlievajú v synagógach a na rohoch ulíc, aby ich ľudia videli. Veru, hovorím vám: Už dostali svoju odmenu.
Ale keď sa ty ideš modliť, vojdi do svojej izby, zatvor za sebou dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti. A tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti.
A keď sa postíte, nebuďte zamračení ako pokrytci. Znetvorujú si tvár, aby ľudia videli, že sa postia. Veru, hovorím vám: Už dostali svoju odmenu.
Keď sa ty postíš, pomaž si hlavu a umy si tvár, aby nie ľudia zbadali, že sa postíš, ale tvoj Otec, ktorý je v skrytosti. A tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti.“
Mt 6, 1-6. 16-18
Zamyslenie:
Dnešné evanjelium je veľmi poučné. Keď som bola malá, vždy som rozmýšľala, či toto evanjelium počujú aj staré babky v kostole, ktoré veľakrát súťažili, kto dá do „zvončeka“ viac peňazí. Myslím si, že v dobe Ježiša to bolo podobne. Pozeralo sa na to, kto koľko komu dá či nedá. Kto sa postí a je dobrý veriaci a kto nie je. Farizeji súdili všetkých. Ako je to ale v dnešnej dobe s nami? Zvyčajne nám nie je ťažké vykonávať dobré skutky „v tichosti“. Nepotrebujeme obdiv okoloidúcich, ako je to ale s druhou výzvou? „Keď ty dávaš almužnu, nech nevie tvoja ľavá ruka, čo robí pravá.“- toto je už ťažký oriešok. Keď spravím dobrý skutok- či už formou almužny, milosrdenstva voči blížnym (odpustenie)- nerobím to hlavne kvôli môjmu dobrému pocitu? Kvôli tomu, aby som si utíšila svedomie a poťapkala po pleci hovoriac: „Si dobrý človek, dnes môžeš byť spokojný.“?
Celá stať evanjelia nás vyzýva, aby sme žili ako pravý veriaci- konať skutky dobra v tichosti, modliť sa v srdci- mať úzky a úprimný vzťah s Otcom, a pritom nekonať skutky ktorými by sme sa nad druhými povyšovali, i keď úkon samo o sebe je dobrý. Vždy majme na pamäti, čo by robil na našom mieste Ježiš.
Aplikácia:
1/ Viem si priznať, že nie vždy sa mi chce konať dobro? Že mi je niekedy jednoduchšie ísť ďalej s prúdom a nie proti? A keď sa mi nechce ísť proti- nestagnujem? Nie som v mojom živote „zaseknutá“ a nebojím sa spraviť krok k správnej Božej ceste? Viem sa vtedy s dôverou obrátiť na Boha povedať mu, všetky moje pocity, posťažovať sa na „ťažký kríž“? Keď spravíme krok odvahy, určite nám dá silu, odhodlanie, milosti a všetko čo len potrebujeme, aby sme boli bližšie k nemu…
