„Ježiš prišiel do samarijského mesta menom Sychar neďaleko pozemku, ktorý dal Jakub svojmu synovi Jozefovi. Tam bola Jakubova studňa. Ježiš unavený z cesty sadol si k studni. Bolo okolo poludnia.
Tu prišla po vodu istá Samaritánka. Ježiš jej povedal: „Daj sa mi napiť!“ Jeho učeníci odišli do mesta nakúpiť potravy. Samaritánka mu povedala: „Ako si môžeš ty, Žid, pýtať vodu odo mňa, Samaritánky?“ Židia sa totiž so Samaritánmi nestýkajú.
Ježiš jej odpovedal: „Keby si poznala Boží dar a vedela, kto je ten, čo ti hovorí: ‚Daj sa mi napiť,‘ ty by si poprosila jeho a on by ti dal živú vodu.“
Žena mu povedala: „Pane, ani vedro nemáš a studňa je hlboká. Odkiaľ máš teda živú vodu? Si azda väčší ako náš otec Jakub, ktorý nám dal túto studňu a pil z nej on sám i jeho synovia a jeho stáda?“
Ježiš jej odvetil: „Každý, kto pije túto vodu, bude znova smädný. Ale kto sa napije z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky. A voda, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameňom vody prúdiacej do večného života.“
Žena mu vravela: „Pane, daj mi takej vody, aby som už nebola smädná a nemusela sem chodiť čerpať!“
Povedal jej: „Choď, zavolaj svojho muža a príď sem!“
Žena mu odpovedala: „Nemám muža.“
Ježiš jej vravel: „Správne si povedala: ‚Nemám muža,‘ lebo si mala päť mužov a ten, ktorého máš teraz, nie je tvoj muž. To si povedala pravdu.“
Žena mu vravela: „Pane, vidím, že si prorok. Naši otcovia sa klaňali Bohu na tomto vrchu, a vy hovoríte, že v Jeruzaleme je miesto, kde sa treba klaňať.“
Ježiš jej povedal: „Ver mi, žena, že prichádza hodina, keď sa nebudete klaňať Otcovi ani na tomto vrchu, ani v Jeruzaleme. Vy sa klaniate tomu, čo nepoznáte; my sa klaniame tomu, čo poznáme, lebo spása je zo Židov. Ale prichádza hodina, ba už je tu, keď sa praví ctitelia budú klaňať Otcovi v Duchu a pravde. Lebo sám Otec hľadá takých ctiteľov. Boh je Duch a tí, čo sa mu klaňajú, musia sa mu klaňať v Duchu a pravde.“
Žena mu vravela: „Viem, že príde Mesiáš, zvaný Kristus. Až príde on, zvestuje nám všetko.“ Ježiš jej povedal: „To som ja, čo sa rozprávam s tebou.“ Vtom prišli jeho učeníci a divili sa, že sa rozpráva so ženou. Ale nik nepovedal: „Čo sa jej pýtaš?“ Alebo: „Prečo sa s ňou rozprávaš?“
Žena nechala svoj džbán, odišla do mesta a vravela ľuďom: „Poďte sa pozrieť na človeka, ktorý mi povedal všetko, čo som porobila! Nebude to Mesiáš?“
Vyšli teda z mesta a šli k nemu.
Medzitým ho učeníci prosili: „Rabbi, jedz!“
On im povedal: „Ja mám jesť pokrm, ktorý vy nepoznáte.“
Učeníci si hovorili medzi sebou: „Vari mu niekto priniesol jesť?“
Ježiš im povedal: „Mojím pokrmom je plniť vôľu toho, ktorý ma poslal, a dokonať jeho dielo. Nevravíte aj vy: ‚Ešte štyri mesiace a bude žatva?‘ Hľa, hovorím vám: Zdvihnite oči a pozrite sa na polia, že sú už biele na žatvu! Žnec už dostáva odmenu a zbiera úrodu pre večný život, aby sa spoločne tešili aj rozsievač, aj žnec. Tu sa potvrdzuje príslovie: Jeden rozsieva a druhý žne. Ja som vás poslal žať to, na čom ste nepracovali. Pracovali iní a vy ste vstúpili do ich práce.“
Mnoho Samaritánov z toho mesta uverilo v neho pre slovo ženy, ktorá svedčila: „Povedal mi všetko, čo som porobila.“
Keď Samaritáni prišli k nemu, prosili ho, aby u nich zostal. I zostal tam dva dni. A ešte oveľa viac ich uverilo pre jeho slovo. A žene povedali: „Už veríme nielen pre tvoje slovo, ale sami sme počuli a vieme, že toto je naozaj Spasiteľ sveta.“
Jn 4,5-42.
Zamyslenie:
„Daj sa mi napiť!“ Ježišove slová, ktoré ma oslovili. Naozaj Ježiš žiada vodu ? Podľa mňa žiada jej srdce (srdce ženy), ako aj NAŠE SRDCIA. Ježiš vie, že keď mu odovzdáme celá naše srdce, už nikdy nebudeme smädný. Podobne ako sa aj ďalej prihovára žene . „Keby si poznala Boží dar a vedela, kto je ten, čo ti hovorí: ‚Daj sa mi napiť,‘ ty by si poprosila jeho a on by ti dal živú vodu.“
A to ma núti zamyslieť sa na tým ako veľmi patrí moje srdce Ježišovi. Či tak trochu nehrám s Ježišom hru :“Odovzdávam ti svoje srdce ale.., iba niekedy…, ako sa mi to hodí .., teraz nie nemám čas… alebo toto nevyriešiš za mňa… . „
Dlhé obdobie som sa modlila za jeden dar, až nám bol nakoniec darovaný. Bola som šťastná, až tak šťastná, že som nevedela uveriť tomu, že to o čo som prosila sa stalo. Ten dar sa ale rozplynul. Odišiel tak, ako aj prišiel.
Moja modlitba bola síce úprimná, ale moje srdce možno nebolo úplne odovzdané a neverilo tomu za čo prosilo.
Ježiš túži aby mu naše srdcia patrili úplne, či už v modlitbách, chválach alebo v bežných denných činnostiach. Prosme Ježiša aby nám pomáhal každý deň odovzdať mu aspoň časť nášho srdca (našej pozornosti) , až mu nakoniec bude patriť celé.
Aplikácia:
1/ Som ochotný darovať svoje srdce JEŽIŠOVI a to bezvýhradne, tak ako ON daroval svoj život za nás ?
2/ Verím v to o čo prosím?
Radka
vydatá , manželka a matka, 32rokov
