„V tých dňoch zasa bol pri Ježišovi veľký zástup a nemali čo jesť. Zvolal učeníkov a povedal im: „Ľúto mi je zástupu, lebo už tri dni zotrvávajú pri mne a nemajú čo jesť. Ak ich prepustím domov hladných, poomdlievajú na ceste, veď niektorí z nich prišli zďaleka.“ Jeho učeníci mu odvetili: „Kto ich môže nasýtiť chlebom tu na púšti a ako?“ Opýtal sa ich: „Koľko máte chlebov?“ Oni odpovedali: „Sedem.“ Tu rozkázal zástupu, aby si posadal na zem. Vzal sedem chlebov, vzdával vďaky, lámal a dával svojim učeníkom, aby ich rozdávali; a oni ich rozdali zástupu. Mali aj zopár rybiek. Aj nad nimi dobrorečil a kázal ich rozdať. I jedli a nasýtili sa. A nazbierali sedem košov zvyšných odrobín. Ľudí tam bolo asi štyritisíc. Potom ich rozpustil. Hneď nastúpil so svojimi učeníkmi na loď a došiel do dalmanutského kraja.
Mk 8,1-10
Zamyslenie:
Byť zodpovedný sa môže stať zázrakom
Prvá vec: Ježiša zaujímali reálne potreby ľudí. Učeníci mali sedem chlebov – čo je číslo plnosti. Dali mu všetko čo mali, aby s tým vykonal zázrak. Sympatickou vlastnoťou učeníkov bolo, že netrpeli spasiteľským syndrómom, a s problémom sa obrátili na Spasiteľa. Nesprávnou však ostáva ich nedôvera – že ten, čo sa narodil v „dome chleba“ (hebr. Bet Lechem) a teda sám je Chlebom, skutočne dokáže ľudí nasýtiť.
Druhá vec: Ježiš zobral to, čo mu odovzdali, lámal a dával svojim učeníkom. Nasýtil ľud a ukázal im, že majú všetko čo potrebujú, avšak aby boli naozaj sýti, musia sa o to podeliť. Esenciou sýtosti je delenie sa s druhými. Navyše, ak odovzdáme Bohu to, čo máme, On nebude šetriť milosťami pre svoj ľud. Pozbierame ešte sedem košov milostí.
Aplikácia:
1/ Zodpovednosť voči tým, ktorí sú nám zverení – rodiny, kamaráti, kolegovia – je primárna úloha (vo svojej hierarchii), ktorá nesmie byť zanedbaná. Nakoľko plním tieto zodpovednosti?
2/ Priznávam Bohu, že v mnohom mám dostatok, a chcem mu to odovzdať, nech rozmnoží toto dobro aj pre úžitok druhých? Prosím ho, aby rozmnožil to, čo mi chýba?
Marek
slobodný, financie, 25 rokov
