„Ježiš opustil končiny Týru a cez Sidon prišiel ku Galilejskému moru do stredu dekapolského kraja. Tam priviedli k nemu hluchonemého a prosili ho, aby naňho vložil ruku. On ho vzal nabok od zástupu, vložil mu prsty do uší, poslinil si ich a dotkol sa mu jazyka. Potom pozdvihol oči k nebu, vzdychol a povedal mu: „Effeta,“ čo znamená: „Otvor sa!“ V tej chvíli sa mu otvorili uši a rozviazal spútaný jazyk a správne rozprával.“
Mk 7,31-37
Zamyslenie:
Keď počúvame o Ježišových uzdraveniach, možno si v kútiku duše hovoríme, že by sme chceli byť svedkom takýchto zázrakov. Že by sme chceli žiť v Ježišových časoch, pretože po videní takéhoto činu, uzdravenie hluchonemého, by sme isto svoj život už nikdy viac nežili, ako predtým. Možno si pomyslíme, že keby sme boli svedkami Ježišových činov – uverili by sme.
No je to tak?
Aj mne, najmenšiemu z malých, sa už mnoho stalo, že mi Ježiš otvoril uši a ja som zrazu počul – chápal slová, ktoré tu možno boli od začiatku, no až teraz som spoznal ich skutočný význam. Mnohokrát som sa stretol s človekom, ktorý bol v ťažkej situácií, a hoci som bol bez slov, Pán mi dal slová a ja som hovoril.
Toto sú každodenné zázraky, ktoré Ježiš robí aj v našich životoch. Uzdravuje našu slepotu, hluchotu a iné hendikepy. Pretože, keď sa mu odovzdáme – Duch svätý preberá riadenie a naše nedostatky premieňa v požehnanie.
Zázraky, ktorých túžime byť svedkom, sa možno stali aj nám osobne, no my sme si to ani nevšimli.
Aplikácia:
1/ Som citlivý aj na drobné milosti v mojom živote? Uvedomujem si, že i drobnosti, ako to že som našiel parkovacie miesto, poradil priateľovi či našiel stratené kľúče môžu byť malým zázrakom?
2/ Ak poznám svoje hendikepy, prosím Ježiša, aby och uzdravil alebo sa spolieham iba na vlastné odhodlanie?
Feri
slobodný, marketing, 25 rokov
