Ježiš povedal svojim učeníkom: „Kto má moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje. A kto miluje mňa, toho bude milovať môj Otec; aj ja ho budem milovať a zjavím mu seba samého.“
Júda, nie ten Iškariotský, sa ho spýtal: „Pane, ako to, že seba chceš zjaviť nám, a svetu nie?“
Ježiš mu odpovedal: „Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať; prídeme k nemu a urobíme si uňho príbytok. Kto ma nemiluje, nezachováva moje slová. A slovo, ktoré počujete, nie je moje, ale Otcovo, toho, ktorý ma poslal.
Toto som vám povedal, kým som ešte u vás. Ale Tešiteľ, Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, naučí vás všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal.“
Zamyslenie:
…zachovávať prikázania…a byť preto milovaný! To je prisľúbenie, to je cesta do raja, to je miesto v Otcovom príbytku – kto by tam nechcel!
A aké sú naše predsavzatia dať sa na túto cestu jednoznačné, aká je naša túžba mocná, aké je naše srdce zapálené!!!
Ale potom príde realita: nedostatok vôle, malicherné každodenné zlyhania, ale i (vý)činy, pre ktoré sa červenáme po celý život…
Konfrontácia vlastných skutkov s Kristovým absolútnym odovzdaním sa Otcovým prikázaniam býva zahanbujúca…
No absolútna Láska nám dáva opäť silu vstať – a opäť sa pokúšať o skutky, ktoré nám otvoria dvere do Jeho Príbytku…
Prosím, Pane, daj nám silu vstávať.
Aplikácia:
1) Aké oslobodzujúce je pomyslieť si, že každý nový deň je príležitosťou na konanie skutkov podľa prikázaní!
2) Aké nádejné je zveriť sa do pôsobenia Ducha svätého!
