Všetky zamyslenia môžete sledovať v sekcii „ZAMYSLENIA“, ktorá sa nachádza na hornej lište
Prečítajte si zamyslenie na 1. adventnú nedeľu
„Ježiš povedal svojim učeníkom: „Ako bolo za dní Noema, tak bude aj pri príchode Syna človeka. Ako v dňoch pred potopou ľudia jedli a pili, ženili sa a vydávali až do toho dňa, keď Noe vošiel do korába, a nič nezbadali, až prišla potopa a zmietla všetkých, tak bude aj pri príchode Syna človeka. Vtedy budú na poli dvaja: jeden bude vzatý, druhý sa ponechá. Dve budú mlieť na mlyne: jedna bude vzatá, druhá sa ponechá.
Bdejte teda, lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán. Uvážte predsa: Keby hospodár vedel, v ktorú nočnú hodinu príde zlodej, veruže by bdel a nedovolil by mu vniknúť do svojho domu. Preto aj vy buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej neviete.““
Mt 24,37-44
Dnes nám začína Advent. Začína i nový Liturgický rok. Začíname sa znovu pripravovať na Vianoce. A začína i ďalšie obdobie, keď si, možno opäť raz, povieme, že by sme chceli čosi nové začať. Dnes zažíname prvú sviecu na adventnom venci, možno si dáme svoje prvé adventné predsavzatie a v rodinách otvoríme prvé okienko adventného kalendára.
Dnešné evanjelium však nezačína nič nové. Naopak. V evanjeliu Ježiš hovorí o tom, že v istom momente bude mať všetko svoj koniec – raz všetko skončí.
Boží Syn upozorňuje na príchod „Syna človeka“ a hovorí, že ľudia jedli a pili, ženili sa a vydávali až do dňa, keď prišla potopa. A to bol záver. Ľudia pracovali na poli, či mleli v mlyne, no svoju prácu ukončili – lebo zrazu, znenazdajky, prišiel koniec.
Noe staval svoj koráb a ako vieme, Noe sa zachránil. Vyhol sa „koncu.“ Čím to bolo? Čo ho zachránilo?
Nebolo to preto, že len počúval Boha, čo mu hovorí („Urob si koráb z cyprusového dreva,…“ Gn 6,14 a nasl.) . Nebolo to ani tým, že by začal stavať archu („A Noe urobil všetko tak, ako mu prikázal urobiť Boh.“ Gn 6,22 a nasl.). Nezachránilo ho ani to, že do korábu vzal zvieratá, ktoré mu Pán prikázal („Aj z čistých i z nečistých zvierat, z vtáctva a zo všetkého, čo sa hýbe na zemi, vošlo po dvoch, samec a samica, do korába s Noemom, ako mu prikázal Pán.“ Gn 7,8-9 a nasl.). Ani to mu nepomohlo, že do bezpečného korába voviedol svoju manželku, synov a nevesty („… jeho synovia, jeho žena a ženy jeho synov pred zátopou vody do korába.“ Gn 7,7).
Noe sa zachránil tým, že on sám „vošiel do korába“. Dokončil to, k čomu bol povolaný. Nie len počuť Božie Slovo, nie len začať podľa Neho konať, ale dokončiť to, k čomu som povolaný, je záchranou.
Isto sme toho i my veľa začali. Niekto možno začal v novej práci. Iní možno stavajú dom. Niekto začal včera predvianočné upratovanie. Mnohí ďalší začali v tomto roku svoje štúdium, či tento akademický rok je ich posledným. Iní možno vstúpili tento rok do manželstva, či oslávili 15-te výročie rehoľných sľubov alebo niekoľko desaťročí od kňazskej vysviacky. Čo všetko sme začali žiť a máme to dokončiť?
Božie Slovo dnešnej prvej adventnej nedele nás vyzýva, ale sme nie len začali, ale vedeli i ukončiť veci. Aby sme „vošli do korába“, ktorý je našou záchranou., lebo „… každý, kto počúva tieto moje slová a uskutočňuje ich, podobá sa múdremu mužovi, …“ (Mt 7,24)
Buďme múdri!
Buďme verní až dokonca!
Buďme Boží!
