Do daru sme dostali od priateľov krásne vlajky. Poslali nám aj vysvetlenie:
„Čo majú spoločné Pezinok, Nitra, Liptovský Mikuláš, Markušovce, Valašská Belá, Janovce, Senica, Bobot, Tuchyňa, Družstevná pri Hornáde, Veľká Lomnica, Topoľčany, Terchová? Sú to rodiská našich slovenských verbistov, ktorí majú spoločný druhý domov v Misijnom dome Sv. Arnolda Janssena v Petržalke na Krupinskej ulici.
Zatiaľ je to jednoduché. Ale čo tieto slovenské mestá a dediny spája s Indiou, štátom Kerala, Vietnamom, Českou republikou, Východným Timorom, Togom, Indonéziou a jej provinciou Nusa Tenggara Timur? A čo majú spoločné s Brazíliou, Čile, Írskom, Rakúskom, Filipínami, Japonskom, Kubou, Talianskom, Albánskom a Taiwanom? Sú to krajiny, kde sa narodili naši verbisti, alebo krajiny, kde teraz pôsobia tí, ktorí aspoň istý čas prežili v Petržalke na Krupinskej ulici. Z tohto pohľadu všetky cesty vedú, prechádzajú a vychádzajú z Misijného domu Sv. Arnolda Janssena.
Vonkajším znakom tejto pestrosti, rozmanitosti, jednoty, spoločenstva, do ktorého patríme aj my, laickí farníci z Petržalky, majú byť aj vlajky viacerých krajín, ktoré už „vejú“ pod obrazom zakladateľa Spoločnosti Božieho Slova v hale misijného domu. Nemôžu tam byť všetky, to by potom vyzeralo ako vlajková výzdoba pred sídlom OSN v New Yorku. Preto medzi vlajkami dominuje zástava Societas Verbi divini, ktorá symbolizuje doslova celý svet a patrí všetkým našim milým misionárom, nech sú z akejkoľvek krajiny. Vlajková výzdoba má pripomenúť, že v septembri tohto roku oslavujeme už 20. výročie otvorenia misijného domu a kostola Sv. Arnolda Janssena. Veľmi si želám, aby sme to oslávili „naživo“ u našich verbistov.“
P.S. Aj keď sa na stojan nevojdú všetky vlajky, predsa len do septembra doplním ešte vlajku Indonézie a možno aj vlajku indonézskej provincie Nusa Tenggara Timur, odkiaľ pochádzajú pátri Thomas Tulung a Hans Dedyanto, momentálne Terchovčania. Je to krásna vlajka a vyzerá takto:
