Piate stretnutie

Odvaha viery (Jn 2,1-11)

Text Písma

Na tretí deň bola v Káne Galilejskej svadba. Bola tam aj Ježišova matka. Na svadbu pozvali aj Ježiša a jeho učeníkov. Keď sa minulo víno, povedala Ježišovi jeho matka: „Nemajú vína.“ Ježiš jej odpovedal: „Čo mňa a teba do toho, žena? Ešte neprišla moja hodina.“ Jeho matka povedala obsluhujúcim: „Urobte všetko, čo vám povie!“

Stálo tam šesť kamenných nádob na vodu, ktoré slúžili na očisťovanie, ako bolo zvykom u Židov, každá na dve až tri miery. Ježiš im povedal: „Naplňte nádoby vodou!“ A naplnili ich až po okraj. Potom im povedal: „Teraz načrite a zaneste starejšiemu!“ A oni zaniesli. Keď starejší ochutnal vodu premenenú na víno – on nevedel, skade je, ale obsluhujúci, čo načierali vodu, to vedeli –, zavolal si ženícha a vravel mu: „Každý človek podáva najprv dobré víno a horšie až potom, keď si hostia upili. Ty si zachoval dobré víno až doteraz.“

Toto urobil Ježiš v Káne Galilejskej ako prvé zo znamení a zjavil svoju slávu. A jeho učeníci uverili v neho.

Zamyslenie

Svadba v židovskej kultúre bola veľká a celokomunitná udalosť. Pri Ježišov prvom zázraku v Káne Galilejskej je to práve Mária, ktorá prichádza a žiada o pomoc pre rodinu, ktorá sa dostala do nemilej situácie. Mária, vedomá si Ježišovej moci, žiadala o to, aby ju použil.

Ježiš začína svoje verejné účinkovanie a nevyberá si k tomu zázrak typu: roztvorenie Červeného mora, vzkriesenie Lazára, nasýtenie päťtisíc mužov okrem detí a žien – ale jednoducho pomoc tým, ktorí trochu zle rozpočítali zásoby vína na svadobnú hostinu. Prečo si nevybral na zjavenie svojej slávy nejaký viac teatrálny kúsok? Pretože Ježiš svojím prvým znamením proklamuje aj podstatu svojho poslania. A tou je pokorná služba. Pán oslavy je obslúžený Pánom všetkého…

Cirkevní otcovia videli v zázraku premenenia vody na vína ešte čosi viac. Stálo tam šesť nádob s objemom takmer 900 litrov. Išlo o nádoby na rituálne očisťovanie. Popritom sa symbol vína vo Svätom Písme používa ako znak radosti spájanej s mesiášskymi časmi a s Božím požehnaním. Preto zázrak v Káne Galilejskej interpretujú ako zámenu: vodu na očisťovanie (čosi čo reprezentuje starý židovský zákon) Ježiš nahrádza čímsi lepším – posolstvom radostnej zvesti a Božieho požehnania, ktoré so sebou prinášajú mesiášske časy. Dobrá kvalita, chuť a množstvo vína hovorí o sláve, spokojnosti a dostatočnosti Božieho života v Ježišovi Kristovi.

V slovách Márie nachádzame cestu ako vstúpiť do radosti mesiášskych čias. „Urobte všetko, čo vám povie.“ Sama sa podriadila Božiemu plánu a najlepšie vie, že poslušnou odpoveďou Božej vôli sa človek stáva nástrojom Božieho požehnania. Nakoniec je to niečo tak vlastné aj Božiemu Synovi, ktorý sa stal poslušným Otcovmu plánu, keď prichádza na túto zem pre naplnenie jeho zámeru spasiť človeka. Cieľom poslušnej podriadenosti nie je poprieť našu slobodu, ale zladiť sa s Božou vôľou. Nakoniec dejiny spásy ako aj príbehy nespočítateľného množstva svätých poukazujú na to, že nie je lepšej cesty pre človeka, ako kráčať Božími cestami.

Podnety na uvažovanie

• Čo pre Teba znamená pozvanie plniť Božiu vôľu – „urobiť všetko, čo nám povie“?
• Dokážu Ti na Tvojej ceste plnenia Božej vôle pomôcť postoje Márie, prípadne iných svätých?
• Čo Tebe pomáha žiť životom podľa Božej vôle?
• Akým spôsobom zažívaš radosť, ktorú nám do života prináša posolstvo evanjelia, život viery, resp. Boží záujem a jeho starostlivosť o nás?

Konkrétne predsavzatie do ďalších dní