Druhé stretnutie

Božia blízkosť (1Kr 8,1-21)

Text Písma

Vtedy Šalamún zhromaždil starších Izraela a všetkých predstavených kmeňov, kniežatá izraelských rodov ku kráľovi Šalamúnovi do Jeruzalema, aby vyniesli Pánovu archu zmluvy z Dávidovho mesta, zo Siona. Zhromaždili sa teda ku kráľovi Šalamúnovi všetci Izraeliti vo sviatok v mesiaci etanim, to je siedmy mesiac.

Keď prišli všetci starší Izraela, vzali kňazi archu a vyniesli Pánovu archu, stan zhromaždenia a všetko posvätné náčinie, ktoré bolo v stane. Niesli to kňazi a leviti. Kráľ Šalamún a s ním celé zhromaždenie Izraelitov, ktoré sa k nemu pred archou zišlo, obetovali toľko oviec a hovädzieho dobytka, že ich pre množstvo nebolo možno spočítať alebo odhadnúť. A kňazi priniesli Pánovu archu zmluvy na jej miesto, do príbytku chrámu, do veľsvätyne, pod krídla cherubov. Lebo cherubíni rozprestierali krídla nad stanovišťom archy, takže cherubíni zakrývali zhora archu a jej žrde. Žrde boli také dlhé, že ich konce bolo vidieť zo svätyne spred príbytku, zvonku ich však vidieť nebolo. Tam sú po dnešný deň. V arche nebolo nič, iba dve kamenné tabule, ktoré ta vložil Mojžiš na Horebe, keď Pán uzavrel zmluvu so synmi Izraela pri ich východe z egyptskej krajiny. Keď kňazi vyšli zo svätyne, Pánov dom naplnil oblak, takže sa kňazi pre oblak nemohli postaviť do služby, lebo Pánov dom naplnila Pánova sláva.

Vtedy Šalamún povedal: „Pán povedal, že bude bývať v oblaku. Rád som ti postavil dom za príbytok, miesto, kde máš bývať naveky.“ Potom sa kráľ obrátil a požehnal celé zhromaždenie Izraelitov. Celé izraelské zhromaždenie stálo. Hovoril: „Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela, ktorý vlastnou rukou splnil sľub, čo dal vlastnými ústami môjmu otcovi Dávidovi, keď hovoril:  «Odo dňa, keď som vyviedol svoj izraelský ľud z Egypta, nevyvolil som si ani v jednom z kmeňov Izraela miesto, aby mi tam postavili dom, v ktorom by prebývalo moje meno. Ale vyvolil som si Dávida, aby stál nad mojím ľudom, Izraelom.» Môj otec Dávid zamýšľal postaviť dom menu Pána, Izraelovho Boha. Ale Pán povedal môjmu otcovi Dávidovi: «Keď si zamýšľal postaviť môjmu menu dom, tvoj úmysel bol dobrý. Lenže nie ty postavíš ten dom, ale tvoj syn, ktorý vyjde z tvojich bedier; on postaví môjmu menu dom.» A Pán splnil svoj sľub, ktorý dal. Nastúpil som na miesto svojho otca Dávida, zaujal som trón Izraela, ako Pán povedal, a postavil som dom menu Pána, Izraelovho Boha. A tam som pripravil miesto arche, v ktorej je Pánova zmluva, čo uzavrel s našimi otcami, keď ich vyviedol z egyptskej krajiny.“

Zamyslenie

Biblický text nás pozýva vstúpiť do radostnej oslavy požehnania chrámu, v ktorom bola uložená archa zmluvy. Šekina, čiže oblak slávy, ktorý obklopoval archu zmluvy bol znamením prítomnosti Boha. Boh splnil svoje prisľúbenia a stal sa blízkym svojmu ľudu. Izrael si bol vedomý tejto Božej priazne. Oslavoval Boha. Jeho oslava však netrvala večne. Zatiaľ nie… Ak by sme sledovali dejiny Izraela, videli by sme, že po istom čase oslavu nahrádza smútok a plač. Chrám čaká zničenie, Archa zmluvy sa stráca. Okolo roku 587 pred Kristom, keď prišli babylonskí dobyvatelia zničiť chrám, ju podľa Knihy Machabejcov prorok Jeremiáš ukryl so slovami: „To miesto zostane neznáme, pokým Boh opäť nezhromaždí ľud a nezmiluje sa (nad ním). Až potom Pán ukáže tie veci a zjaví sa Pánova sláva, ba aj oblak, ako sa ukazoval za Mojžiša a ako prosil aj Šalamún, aby bolo miesto veľkolepo posvätené“ (2Mach 2,5-8).

V novozákonnej Knihe zjavenia však Židov určite musel šokovať Jánov opis videnie otvoreného Božieho chrámu (Zjv 11,19) a v ňom Archy zmluvy. Predstavte si, že ste čitateľom z prvého storočia, vychovaným ako žid. Archu ste síce nikdy nevideli, no túžite po jej návrate do chrámu. Ján však pripravuje čosi výnimočné. Opisom mocného zvuku a besnenia, ktoré zjavenie Archy sprevádza, zjavuje novú indíciu:  „Žena odetá slnkom, pod jej nohami mesiac a na jej hlave veniec z dvanástich hviezd. Bola ťarchavá a kričala v bolestiach, lebo mala rodiť“ (12,1-2). Spája Archu a postavu ženy. Kto je tá žena? Ján neuvádza jej meno, no nazýva ju titulom, ktorý dal v záhrade Adam Eve: „žena“ (Gn 3,20). Je matkou dieťaťa, ako aj ostatných detí z jej potomstva, ktorí zachovávajú Božie prikázania a majú Ježišovo svedectvo (Zjv 12,17). Jej potomstvo sú všetci tí, ktorí majú nový život v Ježišovi Kristovi. Nová Eva, završuje prísľub prvej Evy, že bude matkou všetkých žijúcich, ale dokonalejšie.

Podnety na uvažovanie

• To, čo posväcovalo archu, posväcovalo Máriu, ešte viac. Môže to posväcovať i nás. Čo vnímaš vo svojom živote, že ťa skutočne posväcuje? Vnímaš Božie dary, ktoré ti Darca všetkých darov dáva? Ako po nich túžiš, ako ich prijímaš? Čo by si v tomto duchu mohol tento týždeň konkrétne spraviť?
• Dostali sme vzácne dary, vzácny poklad s príchodom Božieho kráľovstva, s príchodom Krista. Kráčame v Jeho sláve. Vnímam svoju osobu, svoje srdce ako chrám, ktorý je obklopený Božou slávou? Svätý Irenej tvrdí, že „Božou slávou je živý človek“. V čom by mohol takýto obraz (nesieš Božiu slávu) premeniť tvoje konanie, modlitbu, skutky, vzťahy? Vnímaš Pánovu slávu, jeho Ducha Svätého vo svojom živote?
• Moc, ktorá „zatieni“ Máriu, pripomína Pánov oblak, ktorý zakryl stánok na púšti (Ex 40, 34) alebo ktorý naplnil chrám (1Kr 8, 10). Je to teda priateľská prítomnosť, spásonosná blízkosť Boha, ktorý prichádza. V čom môžem vylepšiť svoj vzťah s Pánom, so svojimi deťmi, s priateľmi, príbuznými? Nie je v mojom živote niekto, komu by som mohol tento týždeň zvlášť prejaviť svoju blízkosť a priateľstvo. Obnoviť zmluvu priateľstva a lásky?

Konkrétne predsavzatie do ďalších dní

…………………………………………………..