Posolstvo Svätého Otca Františka k Svetovému dňu misií 2017
Misie v srdci kresťanskej viery
Drahí bratia a sestry,
aj tohto roku nás Svetový deň misií zhromažďuje okolo osoby Ježiša, ktorý je „prvým, najväčším hlásateľom evanjelia“ (Pavol VI., apošt. exhortácia Evangelii nuntiandi, 7) a ktorý nás neustále vysiela hlásať evanjelium lásky Boha Otca v sile Ducha Svätého. Tento deň nás pozýva, aby sme sa znovu zamysleli nad skutočnosťou, že misie sú v srdci kresťanskej viery. Cirkev je vskutku zo svojej povahy misionárska; ak by takou nebola, potom by to nebola viac Kristova Cirkev, ale len jedno združenie medzi mnohými, ktoré by čoskoro splnilo svoj účel a zaniklo. Preto by sme si mali položiť pár otázok, ktoré sa týkajú samotnej našej identity ako kresťanov a našej zodpovednosti ako veriacich vo svete, pre mnohé klamy zmietanom v chaose, zranenom veľkou frustráciou a trýznenom mnohými bratovražednými vojnami, ktoré nespravodlivo postihujú najmä nevinných. Čo je základom misií? Čo je srdcom misií? Ktoré sú pre misie životne nevyhnutné postoje?
Misie a premieňajúca sila evanjelia Krista – Cesty, Pravdy a Života
1. Misie Cirkvi sa obracajú na všetkých ľudí dobrej vôle a sú založené na premieňajúcej sile evanjelia. Evanjelium je dobrou novinou, ktorá nesie so sebou nákazlivú radosť, pretože obsahuje a ponúka nový život: život vzkrieseného Krista, ktorý sa s nami delí o svojho oživujúceho Ducha (porov. Jn 14, 6), a tak sa pre nás stáva Cestou, Pravdou a Životom. On je Cesta, ktorá nás vyzýva, aby sme ho nasledovali s dôverou a odvahou. Keď budeme nasledovať Ježiša ako Cestu, zakúsime Pravdu a prijmeme Život, ktorý je plným spoločenstvom s Bohom Otcom v sile Ducha Svätého. Takýto život nás oslobodzuje od akejkoľvek formy egoizmu a je zdrojom tvorivosti v láske.
2. Boh Otec chce takúto existenciálnu premenu svojich synov a dcér. Táto premena sa prejavuje modlitbou v Duchu a pravde (porov. Jn 4, 23 – 24), životom oduševňovaným Duchom Svätým v nasledovaní Syna Ježiša na slávu Boha Otca. „Božou slávou je živý človek“ (Irenej, Adversus haereses IV, 20, 7). Takto sa hlásanie evanjelia stáva živým a účinným slovom, ktoré uskutočňuje to, čo hlása (porov. Iz 55, 10 – 11), teda Ježiša Krista, ktorý sa neprestajne, v každej ľudskej situácii stáva telom (porov. Jn 1, 14).
Misie a Kristov kairos
3. Misie Cirkvi teda nie sú šírením akejsi náboženskej ideológie ani neponúkajú nejakú vznešenú etiku. Mnohé hnutia vo svete vedia vzbudzovať veľké ideály alebo viesť k úctyhodným spôsobom života. Prostredníctvom misií Cirkvi však naďalej hlása evanjelium a koná sám Ježiš Kristus, preto sú misie kairosom, tým najvhodnejším okamihom pre spásu v dejinách. Hlásaním evanjelia sa Ježiš zakaždým znovu stáva naším súčasníkom, aby ten, kto ho prijme s vierou a láskou, zakúsil premieňajúcu silu Ducha vzkrieseného Ježiša, ktorý robí človeka a stvorenie plodným rovnako ako dážď zavlažujúci zem. „Jeho vzkriesenie nie je vec minulosti; obsahuje životnú silu, ktorá prenikla svet. Kde už všetko vyzerá mŕtve, z každej strany sa začnú objavovať výhonky vzkriesenia. Je to sila, ktorej niet páru“ (apošt. exhortácia Evangelii gaudium, 276).
4. Mali by sme stále pamätať, že „na začiatku toho, že je niekto kresťanom, nestojí etické rozhodnutie alebo veľkolepá myšlienka, ale skôr stretnutie sa s udalosťou; s Osobou, ktorá ponúka životu celkom nový horizont a tým aj zásadné smerovanie“ (Benedikt XVI., encyklika Deus caritas est, 1). Evanjelium je Osobou, ktorá sa neustále ponúka a pozýva každého, kto ju s pokornou a činnou vierou prijme, aby sa svojím životom skutočne podieľal na jej veľkonočnom tajomstve smrti a zmŕtvychvstania. Tak sa prostredníctvom krstu evanjelium stáva prameňom nového života, oslobodeného spod nadvlády hriechu, ožiareného a premeneného Duchom Svätým; prostredníctvom birmovania sa stáva posilňujúcim pomazaním, ktoré vďaka tomu istému Duchu naznačuje nové cesty a stratégie svedectva a blízkosti; a prostredníctvom Eucharistie sa stáva pokrmom nového človeka a „liekom nesmrteľnosti“ (Ignác Antiochijský, Epistula ad Ephesios, 20, 2).
5. Svet nevyhnutne potrebuje evanjelium Ježiša Krista. On prostredníctvom svojej Cirkvi naďalej plní poslanie milosrdného Samaritána, ktorý lieči krvácajúce rany ľudstva. Koná tiež ako Dobrý pastier, ktorý hľadá tých, čo sa na krivoľakých cestách bez cieľa stratili. A vďaka Bohu nechýbajú cenné skúsenosti, ktoré svedčia o premieňajúcej sile evanjelia. Myslím na študentku z kmeňa Dinka, ktorá riskovala svoj život, aby zachránila študenta z kmeňa Nuer, ktorého chceli zabiť. Mám na mysli tiež eucharistické slávenie v Kitgune v Severnej Ugande – ktorá bola v dôsledku zúrenia skupiny povstalcov poznačená krviprelievaním – počas ktorého misionár vyzval veriacich, aby opakovali Ježišove slová na kríži: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“, ako výraz zúfalého volania bratov a sestier ukrižovaného Ježiša. Toto slávenie bolo pre ľud zdrojom veľkej útechy a odvahy. A môžeme si spomenúť na mnohé iné nespočetné svedectvá, ako evanjelium pomáha prekonávať uzavretosť, konflikty, rasizmus a tribalizmus podporujúc všade a medzi všetkými zmierenie, bratstvo a spoluúčasť.
Misie inšpirujú k spiritualite neustáleho exodu, putovania a exilu
6. Misie Cirkvi sú oživované spiritualitou neustáleho exodu. Ide o to, „vyjsť z vlastnej pohodlnosti a mať odvahu ísť na všetky periférie, ktoré potrebujú svetlo evanjelia“ (apošt. exhortácia Evangelii gaudium, 20). Misie Cirkvi si vyžadujú pripravenosť na neustále putovanie cez rôzne púšte života, cez skúsenosti hladu a smädu po pravde a spravodlivosti. Misie Cirkvi povzbudzujú k postoju trvalého exilu, aby človek túžiaci po nekonečne zažil pocit „vyhnanca“ na ceste do definitívnej vlasti, medzi „už“ a „ešte nie“ nebeského kráľovstva.
7. Misie hovoria Cirkvi, že nie je sama sebe cieľom, ale len pokorným nástrojom a sprostredkovateľkou Božieho kráľovstva. Cirkev zameraná sama na seba, ktorá sa teší z pozemských úspechov, nie je Kristovou Cirkvou, jeho ukrižovaným a osláveným telom. Preto by nám mala byť milšia „Cirkev doráňaná a zašpinená tým, že vychádza do ulíc,“ než Cirkev „chorá z uzavretia a pohodlnosti, z upätosti na vlastné istoty“ (tamže, 49).
Mladí – nádej misií
8. Mladí ľudia sú pre misie nádejou. Ježišova osoba a dobrá zvesť, ktorú hlása, sú aj dnes pre mnohých mladých príťažlivé. Hľadajú totiž cesty, na ktorých by mohli prejaviť svoju odvahu a zápal srdca v službe ľudstvu. Je veľa „mladých, ktorí ponúkajú svoju solidárnu pomoc pri riešení problémov vo svete a ktorí sa angažujú rozličnými spôsobmi aktivizmu i dobrovoľníctva… Je krásne vidieť, že mladí sú ,pouličnými kazateľmi viery‘, šťastnými, že môžu zaniesť Krista do každej ulice, na každé námestie, na každý kraj sveta!“ (tamže, 106). Nasledujúce riadne plenárne zhromaždenie Biskupskej synody, ktoré sa bude konať v roku 2018 na tému „Mladí ľudia, viera a rozlišovanie povolaní“, bude vítanou príležitosťou na to, aby sme nadchli mladých pre spoločnú zodpovednosť za misie, ktoré potrebujú ich bohatú predstavivosť a kreativitu.
Služba Pápežských misijných diel
9. Pápežské misijné diela sú cenným nástrojom na to, aby sa v každom kresťanskom spoločenstve prebudila túžba prekročiť vlastné hranice a vlastné istoty a vyplávať na šíre more hlásania evanjelia všetkým. Prostredníctvom hlbokej, denne živenej misionárskej spirituality a neustálej snahy o misijnú formáciu a animáciu sa deti, mládež, dospelí, rodiny, kňazi, rehoľné osoby i biskupi usilujú o väčšie misionárske srdce každého z nich. Svetový deň misií, organizovaný Pápežskými misijnými dielami je vhodnou príležitosťou na to, aby misionárske srdce každého kresťanského spoločenstva odpovedalo na veľké a naliehavé potreby evanjelizácie modlitbou, svedectvom života a spoluúčasťou na dobrách.
Misie s Máriou, Matkou evanjelizácie
10. Drahí bratia a sestry, inšpirujme sa pri misiách Máriou, Matkou evanjelizácie. Ona, vedená Duchom, prijala v hĺbke svojej pokornej viery Slovo života. Nech nám Panna Mária pomôže povedať „áno“ na naliehavú požiadavku, aby Ježišova dobrá zvesť zaznievala aj v našej dobe. Nech nám od Zmŕtvychvstalého vyprosí nové nadšenie, aby sme všetkým prinášali evanjelium života, ktorý víťazí nad smrťou. Na jej orodovanie nech nás naplní svätá odvaha, s ktorou budeme hľadať nové cesty, aby mohli všetci dosiahnuť dar spásy.
Vo Vatikáne 4. júna 2017, na sviatok Zoslania Ducha Svätého
FRANTIŠEK
