Sme seminaristi a pátri Spoločnosti Božieho Slova. Pýtaš sa, čo to vlastne znamená?

Nuž, pekne po poriadku. Keď chalan začne vnímať vo svojom srdci zvláštnu a drahocennú zmes túžby po hlásaní evanjelia Ježiša Krista, po zasvätení Bohu v chudobe, čistote a poslušnosti, tiež túžby po dobrodružstve a diaľke – a v neposlednom rade po živote v spoločenstve bratov s podobnými túžbami – vtedy začína jeho boj o vlastnú misiu. A keď sa cez nástrahy tela, sveta a diabla prebojuje k rozhodnutiu vstúpiť do misijnej rehole verbistov, čaká ho tréning.

Príprava začína fázou zvanou postulát a pokračuje noviciátom vo Vidinej (trvá 1 rok), ktorého zavŕšením je zloženie prvých rehoľných sľubov.

Mladí rehoľníci pokračujú vo svojom raste v Bratislave, v Misijnom dome sv. Arnolda Janssena. Tu študujeme teológiu a zároveň máme možnosť oboznamovať sa s rôznymi formami apoštolátu (angažovaním sa napr. v práci s mládežou, vysokoškolákmi, väzňami, ľuďmi na okraji spoločnosti i vo farskej katechéze, v médiách a podobne).

Cieľom našej výchovy v bratislavskej komunite sú večné sľuby, prijatie misijného určenia a pre kandidátov kňazstva prijatie vysviacky.

Misijný Dom Arnolda Janssena v Petržalke je formačným domom Spoločnosti. To znamená, že časť jeho obyvateľov tvoria študenti – seminaristi. V súčasnosti býva v dome 11 rehoľníkov. Z toho sú ôsmi pátri-kňazi a traja študenti.

Rektorom, teda najvyšším predstaveným domu, je páter Johny Ambattu. Súčasne je aj správcom kostola sv. Arnolda, ktorý je spojený s našim domom. Nie je to farský kostol, avšak každý deň v ňom bývajú slúžené sväté omše pre verejnosť. Vicerektorom domu je páter Stanislav Krajňák pôsobiaci ako kňaz v pastorácii medzi vysokoškolskou mládežou v Univerzitnom pastoračnom centre (UPeCe) v Mlynskej doline. Kaplánom v UPeCe je páter Martin Štefanec, ktorý je súčasne zodpovedný za oblasť médií v slovenskej provincii SVD.  Študentov má na starosti páter Tomáš Baleja.

Ďalší pátri, ktorí bývajú v našom dome, sú páter Marek Vaňuš, ktorý vyučuje na TFTU a je súčasne biblickým koordinátorom pre celú Spoločnosť Božieho Slova. Páter Peter Dušička, ktorý pôsobí ako špirituál a je tiež činným v rámci Generalátu v Ríme. Ďalej Páter Rastislav Kršák a páter Stanislav Orečný, ktorí sú činní v nami spravovanej farnosti na Daliborovom námestí.

V lete 2013 nám v Bratislave pribudla ešte jedna menšia komunita. Správu farnosti a kostola Povýšenia Svätého Kríža na Daliborovom námestí v Petržalke po odchode Saleziánov ponúkol miestny arcibiskup našej reholi. Farárom sa stal páter Milan Bubák a spolu s ním ako kapláni slúži okrem vyššie spomenutých páter Milan Toman.

Sme medzinárodnou komunitou, momentálne máme členov z 3 rôznych krajín. Okrem Slovenska máme zastúpenie aj z Indie a Vietnamu.

Ako študenti rehoľníci nenavštevujeme diecézny seminár, ale študujeme na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity (TFTU), ktorá je od svojho vzniku prepojená s rehoľou Jezuitov.

• 

• 

Náš dom nie je klasickým kláštorom. I keď i my máme klauzúru a miesta, či čas, ktorý je vyhradený jedine pre nás. Nakoľko je naša kongregácia činná, i náš život v Petržalke je zameraný, samozrejme okrem štúdia, na činnosť a službu pre naše okolie. Okrem toho, že sa snažíme zabezpečiť si chod a servis domu sami, okrem kuchyne, kde pracuje rehoľná sestra z Inštitútu milosrdných sestier Svätého kríža, venujeme sa i našim veriacim.

Pravidelne v období Adventu a Pôstu pripravujeme duchovné obnovy pre ľudí so spoločenstva okolo kostola sv. Arnolda. Je to cyklus stretnutí, počas ktorého sa raz týždenne stretávame v našom dome pri modlitbe čítania zo Svätého Písma a spoločnom zdieľaní sa.

Raz týždenne máme po večernej svätej omši adoráciu, ktorá býva sprevádzaná hrou a spevom našich veriacich. V kostole využívame službu lektorov, ktorí sa pravidelne stretávajú a formujú. Raz ročne sú pre nich organizované duchovné cvičenia.

Našou najväčšou „akciou“, ktorú pripravujeme a slúži predovšetkým na propagáciu misií, je misijný jarmok. V roku 2019 prebehol už jeho sedemnásty ročník (v roku 2020 sa žiaľ kvôli pandémii neuskutočnil). Každý rok putujú peniaze z jarmoku do inej krajiny pre niektorého z našich spolubratov – misionárov. Takto spoločne s našimi veriacimi a priateľmi vytvárame priestor a možnosti, ako podporiť vzdialené krajiny a misie. Na jarmoku, ktorý má veľký ohlas, sa za príspevok predávajú rôzne výrobky, najčastejšie domácej výroby. Taktiež je možné si na ňom zabezpečiť dostatočnú zásobu koláčov na Vianoce, či drobné darčeky, ktoré potešia i pod vianočným stromčekom. Veľmi vyhľadávané a obľúbenú sú stánky s jedlom, najmä ak ide o exotickú kuchyňu.

Celoročnou aktivitou našej, predovšetkým však študentskej komunity, je vydávanie časopisu. Vychádza dva až tri krát v roku. Časopis prezentuje našu komunitu, aktivity, službu, záujmy, postrehy, úvahy, či misijné krajiny. Časopis sami redigujeme, tvoríme jeho grafiku a zabezpečujeme i jeho distribúciu. Niekedy je to celkom náročné, najmä pred Vianocami, keď sa nám-študentom kopia seminárne práce, písomky v škole, či príprava jarmoku. Avšak i napriek tomu sa snažíme, aby aj náš časopis potešil, povzbudil, nadchol a naladil všetkých jeho čitateľov na „misijné vlny.“

Pre základné a stredné školy pripravujeme duchovné obnovy, predovšetkým v Advente a Pôste. Vnímame to nie len ako možnosť prezentovať našu spoločnosť, ale i ako priestor, ako sa priblížiť i pre nás doposiaľ neznámym ľuďom a poodhaliť im čosi z nášho života.

Pracujeme a zapájame sa do aktivít v rámci Pastorácie povolaní v Bratislavskej arcidiecéze, ako i v celoslovenskom tíme Pastorácie povolaní.

Raz za dva týždne mávame sväté omše za účasti detí, po ktorých pokračujeme v hre a zábave v našom materskom centre. Raz týždenne bývajú stretnutia miništrantov a teenagerov. Tieto „stretká“ dosahujú svoj vrchol v lete, kedy tak pre deti, ako i miništrantov organizujeme letné pobytové tábory. Naviac posledné dva roky organizujeme aj denný tábor v priestoroch nášho Misijného domu.

• 

• 

Pre mladých nad trinásť rokov je určený letný misijný tábor – Misijné prázdniny. V lete 2021 sa aj kvôli pandémii zúčastnilo niečo vyše tridsať mladých z celého Slovenska.

Okrem už spomenutých aktivít, každý študent-bohoslovec má od druhého ročníka povinnú alebo vo vyššom ročníku dobrovoľnú prax. Viacerí z nás sa zapojili do katechéz u Sestier Matky Terezy medzi bezdomovcami, v Univerzitnom pastoračnom centre, či na Cirkevnej základnej škole.

Pri vchode do nášho Misijného domu máme na jednej stene nápis: „Iďte do celého sveta.“ Je to heslo, výzva, posolstvo, či pre niekoho slová, ktoré vyriekol Ježiš Kristus pred nanebovstúpením. Pre nás a našu komunitu sú to slová, ktorými sa Boh dotýka našich sŕdc, vyprázdňuje ich pre nás samých a otvára ich naopak pre Boha a ľudí, lebo my chceme ísť tam, kam by aj On sám šiel – do celého sveta!