Dňa 19. októbra 2024 o 10.00 hod. sa v Kostole sv. Arnolda Janssena v Bratislave uskutočnila
významná udalosť – diakonská vysviacka. Pri tejto príležitosti sa Spoločnosť Božieho Slova
obohatila o ďalšieho služobníka. Z rúk bratislavského arcibiskupa Stanislava Zvolenského
prijal vysviacku Václav Plánka, ktorý sa rozhodol zasvätiť svoj život službe Bohu a cirkvi.
Keď bol Václav oblečený do liturgického rúcha, kostolom sa niesla pieseň: „Do tvojich rúk,
do tvojich rúk, do tvojich svätých rúk. Dávam život svoj.“ Táto pieseň nielenže hudobne
doplnila tento svätý okamih, ale aj svojím obsahom hlboko vystihovala zmysel a podstatu
toho, čo sa odohrávalo pred očami veriacich – úplne odovzdanie sa Bohu, ktorému diakon
s dôverou zveruje celý svoj život.
Tento akt neznamená len prijatie nového poslania, ale aj vyjadrenie úplnej odovzdanosti
a dôvery v Božie vedenie. Diakon nevstupuje do svojej služby s vlastnými plánmi či
ambíciami, ale s pokornou dôverou odovzdáva svoje plány, túžby a budúcnosť do rúk Božích.
Ochota čakať na Božie vedenie a veriť, že Boh vidí ďalej, ako ľudské oči dokážu. Vstúpiť do
tejto služby neznamená len odpovedať na Božie povolanie, ale aj neustále hľadať Jeho vôľu a
nechať sa viesť Jeho múdrosťou.
Služba v Cirkvi je nielen o odovzdaní vlastných snáh Bohu, ale aj o otvorenosti k Jeho
uzdravujúcemu pôsobeniu. Každý služobník, nech už je to kňaz, diakon alebo rehoľník,
prechádza vo svojom živote rôznymi výzvami a skúškami. Avšak v dôvere v Ježiša, ktorý je
zdrojom pokoja a radosti, môže každý nachádzať vnútornú silu prekonávať prekážky.
Nový diakon takto vstupuje do Cirkvi nielen ako jednotlivec, ale aj ako súčasť širšieho
spoločenstva veriacich. „Ďakujem Ti, že nie som sám, za bratov aj za sestry, že môžem kráčať
spolu s nimi, v Tebe sa nám stretli cesty.“ Diakonská služba sa nekoná v izolácii. Služobník
Boží je obklopený spoločenstvom veriacich, ktorí ho podporujú, inšpirujú a pomáhajú mu
rásť vo viere. Diakon je povolaný slúžiť nielen Bohu, ale aj svojim bratom a sestrám, v duchu
evanjelia, v službe pri oltári a v každodenných skutkoch milosrdenstva.
Spoločnosť Božieho Slova, ktorá sa pri tejto slávnosti tešila z nového diakona, si uvedomuje
dôležitosť tejto služby. V duchu motta tejto misijnej spoločnosti, „Ohlasovať Božie Slovo až
po kraj sveta,“ sa diakon stáva nástrojom Božieho posolstva v modernom svete, ktorý tak
veľmi potrebuje svedkov viery, lásky a nádeje.
Na záver zaznelo povzbudenie nielen pre nového diakona, ale aj pre všetkých prítomných:
aby nikdy nezabudli, že bez Ježiša nemôžeme nič urobiť. „Nemôžem už bez Teba žiť, si
zdrojom mojej radosti, aj pokoj dávaš v každej skúške, pre mňa všetkým si Ty.“ Tieto slová
piesne odrážajú realitu každého veriaceho človeka, a o to viac toho, ktorý zasvätil svoj život
službe Bohu. Bez neho je náš život prázdny, ale s ním získava plnosť radosti, pokoja a
zmyslu. Tento pokoj a radosť sú darom, ktorý nám Kristus ponúka aj v tých najťažších
chvíľach života.
Diakonská vysviacka nie je len slávnostným obradom. Je to moment, keď sa jednotlivcov
život zásadne mení. Od tejto chvíle je diakon povolaný k tomu, aby niesol svetlo Kristovo
tam, kde je tma, aby prinášal radosť tam, kde je smútok, a nádej tam, kde panuje beznádej.
Milý Vašek, prajeme ti, nech ťa Boh vždy vedie, posilňuje a obdarúva potrebnými milosťami,
aby tvoja služba bola vždy verným a radostným ohlasovaním Božieho slova.
Týmto slávnostným dňom sa Spoločnosť Božieho Slova opäť posilnila o nového služobníka,
ktorý vstupuje do tejto misie s odvahou a dôverou v Božiu pomoc. Vďaka Bohu za to a
modlíme sa, aby jeho služba bola na osoh celej cirkvi a svetu.
Po slávnosti bolo pripravené agapé, pri ktorom sme mohli spoločne ďakovať za Božie dary a
milosti, a tešiť sa z tohto radostného dňa.
Autorka: Katarína Štofaniková
