Text Písma
Aj všetky kniežatá, kňazi a ľud kopili nevernosť na nevernosť podľa všetkých ohavností národov a poškvrnili Pánov dom, ktorý si zasvätil v Jeruzaleme. A Pán, Boh ich otcov, ich zavčasu a vytrvalo po svojich posloch varoval, lebo mu bolo ľúto svojho ľudu a svojho príbytku. Lenže oni sa Božím poslom posmievali, opovrhovali jeho slovami a hanobili jeho prorokov, až vzrástol Pánov hnev proti jeho ľudu tak, že nebolo pomoci.
Priviedol proti nim chaldejského kráľa, ktorý mečom pobil ich mladíkov v ich svätyni. Nezľutoval sa nad mladíkom ani nad pannou, nad starcom ani nad šedivcom, všetko vydal do jeho ruky. Všetky nádoby Božieho domu, veľké i malé, poklady Pánovho domu, poklady kráľa i jeho kniežat, všetko odniesol do Babylonu. Boží dom spálili, múry Jeruzalema zrúcali, všetky jeho paláce vypálili ohňom a všetky cenné predmety zničili. A čo ostalo spod meča, odviedol do zajatia do Babylonu a boli jemu i jeho synom otrokmi, až kým sa nezačalo perzské kráľovstvo, aby sa naplnilo Pánovo slovo vyslovené Jeremiášovými ústami a aby zem mala do chuti sobotných rokov; cez celý čas spustošenia slávila sobotu, aby sa naplnilo sedemdesiat rokov.
V prvom roku perzského kráľa Kýra, aby sa splnilo Pánovo slovo vyslovené Jeremiášovými ústami, Pán vzbudil ducha perzského kráľa Kýra, že dal v celom svojom kráľovstve vyhlásiť – a to aj písomne – toto: „Takto hovorí perzský kráľ Kýros: Pán, Boh nebies, mi dal všetky kráľovstvá zeme a on mi naložil, aby som mu postavil dom v Jeruzaleme, ktorý je v Judei. Kto z vás teda patrí k všetkému jeho ľudu, Pán, jeho Boh, nech je s ním a nech ide!“
Zamyslenie
Dve svetové vojny a hneď na to obdobie komunizmu, to je celkom dosť na jedno storočie, ktoré je za nami. Povedané slovami proroka: „…zem mala chuť sobotných rokov – cez celý čas spustošenia slávila sobotu, aby sa naplnilo sedemdesiat rokov“ (2Krn 36,21).
Boh prostredníctvom Mojžiša vyžadoval, aby ľud slávil sobotný deň, keď si mal odpočinúť od práce každý, vrátene otrokov i zvierat. Mal to byť deň, keď človek s dôverou vzhliadnuť k Bohu a zasvätiť mu nielen sviatočný deň, ale aj svoj život.
Spomíname si tiež na zázračné udalosti po vyslobodení z Egypta na púšti, keď Pán zoslal ľuďom mannu. V piatok si mali nazbierať zásobu aj na sobotu a v sobotu manna nepadala. Zásoba im stačila na dva dni. Zatiaľ čo iné, „pracovné dni“ si mali nazbierať vždy len na jeden deň. Kto si nazbieral viac, na druhý deň sa do pokrmu pustili červy a pokrm sa skazil. V sobotu nie. Boh tak učil ľudí, že mu môžu a majú dôverovať (por. Ex 16,11-27). Taktiež Boh určil jubilejný rok, bol to každý päťdesiaty rok, keď nemali obrábať pôdu, mali ju nechať rásť úhorom a kto chcel, mohol si pozbierať z toho, čo tam samo vyrástlo (por. Lv 25). Zase je to príučka dôvery v Božiu prozreteľnosť.
Lenže ľudia aj ich vládcovia sa spoliehali viac na svoju prosperitu, na rôzne spojenectvá s okolitými národmi, na seba samých. V neposlednom rade je tento stav zapríčinený odpadom od viery. Boh, prostredníctvom proroka hovorí o tom, že Boh sám si vymôže slávenie soboty, že zem bude zničená, bude teda odpočívať. To vidíme aj v najnovších dejinách.
Boh však koná inak ako človek. Každé Bohom dopustené spustošenie prináša nové šance, novú nádej. Ba, je možné povedať, že prináša i šancu obnovy ľudstva, už nielen jednotlivca, ale aj ľudstva ako takého.
Podnety na uvažovanie
- Ďakujem Bohu za prosperitu, ktorú dáva našej krajine? Vnímam ju ako prejav Božieho milosrdenstva?
- Som si vedomý(á), že sloboda Cirkvi v tejto dobe je darom, ktorý môžeme a máme využívať pre dobro všetkých?
- Ako sa staviam k ťažkostiam vo svojom živote?
- Čo je pre mňa dôvodom nádeje, keď veci nefungujú tak, ako by som si predstavoval(a)?
Konkrétne predsavzatie do ďalších dní
