Text Písma
Keď sa blížili k Jeruzalemu, k Betfage a Betánii pri Olivovej hore, poslal dvoch svojich učeníkov a povedal im: „Choďte do dediny, čo je pred vami. A len čo do nej vojdete, nájdete priviazané osliatko, na ktorom ešte nijaký človek nesedel. Odviažte ho a priveďte. A keby vám niekto hovoril: «Čo to robíte?», povedzte: «Pán ho potrebuje a hneď ho zasa sem vráti.»“
Oni odišli a na rázcestí našli osliatko priviazané vonku pri bráne; i odviazali ho. Niektorí z tých, čo tam stáli, im vraveli: „Čo to robíte, prečo odväzujete osliatko?“ Oni im povedali, ako im kázal Ježiš, a nechali ich.
Osliatko priviedli k Ježišovi, pokládli naň svoje plášte a on si naň sadol. Mnohí prestierali na cestu svoje plášte, iní zasa zelené ratolesti, čo narezali v poli. A tí, čo išli pred ním, aj tí, čo šli za ním, volali: „Hosanna! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Požehnané kráľovstvo nášho otca Dávida, ktoré prichádza! Hosanna na výsostiach!“
Zamyslenie
Jedno príslovie hovorí: „Až keď sa pod tebou prelomí ľad, spoznáš, kto ti je priateľom.“
Ježiša pri vstupe do Jeruzalema sprevádzajú ľudia, ktorí sa radujú, prestierajú svoje plášte a volajú Hosanna! Medzi nimi sú aj Ježišovi učeníci, tí, ktorí boli pri Ježišovi najbližšie. Postarali sa o to, aby Ježiš šiel do Jeruzalema na osliatku, ktoré bolo symbolom kráľa prichádzajúceho v pokoji. Konali to, čo im prikázal Ježiš a spolu s Ním mali účasť aj na tejto slávnostnej udalosti.
No vstup do Jeruzalema bol zároveň začiatkom pašiového týždňa, keď Ježiš dáva to najcennejšie čo má – seba samého. Učeníci nevedia ako sa budú ďalšie dni vyvíjať ani to, že Ježiš o niekoľko dní položí za nich svoj život. To vie len Ježiš. Prichádza deň, kedy sa učeníci zrazu rozpŕchli, pretože udreli pastiera. Priatelia, ktorí boli blízko a vedeli, že ich život je naplnený len vtedy, keď sú blízko pri Ježišovi, sa rozutekajú ďaleko od Neho. Nebolo to gesto verného priateľa, ktorý je nablízku aj v ťažkých chvíľach. No Ježiš pozná slabosti tých, ktorých si vyvolil. Neodpovedá nenávisťou, hnevom, či trestom, ale v láske kráča smerom na Kalváriu. On je ten verný priateľ, ktorý aj napriek tomu, že ostal sám, je blízko pri svojich učeníkoch a dáva za nich svoj život. On je tým skutočným priateľom, v ktorom učeníci, ako zisťujú po zmŕtvychvstaní, je tou najväčšou istotou.
Aj my sme učeníkmi. Aj po dvetisíc rokoch je Kristus našou najväčšou istotou, naším skutočným priateľom. Aj za nás dáva svoj život. Aj my máme účasť na jeho slávnostnom vstupe do Jeruzalema a sme tými, za ktorých dáva svoj život na vrchu Kalvárie. Neváha ísť touto cestou, cestou skutočného priateľa. Je pri nás vtedy, keď máme pod sebou pevnú zem ale aj vtedy, keď máme problémy.
Vlastnosti učeníkov sú podobné ako tie naše. Niekedy sme pri Ježišovi bližšie, inokedy sa od neho vzďaľujeme, ale naďalej sme učeníkmi, ktorým Boh odpovedá láskou a odpustením. Je však potrebné, aby sme túto lásku, ktorú nám Boh dáva vedeli preukazovať aj voči našim blížnym. Aby sme mali snahu učiť sa od Ježiša Krista byť pravými učeníkmi a priateľmi a byť pri ňom blízko. Byť nablízku nielen v dňoch „Slávnostného vstupu do Jeruzalema“, ale aj na „Veľký piatok“.
Podnety na uvažovanie
- Čo mi najviac bráni byť verným Ježišovým učeníkom?
- Je Boh môj skutočný priateľ a som aj ja jemu skutočným priateľom?
- Učím sa od Krista byť priateľom svojmu blížnemu?
- Stojím blízko pri Pánovi, keď prežívam pokojné obdobie či obdobie strachu či bolesti?
Konkrétne predsavzatie do ďalších dní
