Život naplnený očakávaním

(2Pt 3,8-14)

Text Písma

Toto jedno nech vám je, milovaní, zjavné: že u Pána je jeden deň ako tisíc rokov a tisíc rokov ako jeden deň. Pán nemešká s prisľúbením, ako sa niektorí nazdávajú, že mešká; on je len trpezlivý s vami a nechce, aby niekto zahynul, ale aby sa všetci dali na pokánie. Pánov deň príde ako zlodej. A vtedy sa nebesia s rachotom pominú, živly sa páľavou rozplynú, aj zem i diela, ktoré sú na nej.

A keď sa toto všetko má tak rozplynúť, ako sväto a nábožne musíte žiť vy, čo očakávate túžobne príchod Božieho dňa, pre ktorý sa nebesia páľavou rozplynú a živly sa v ohni roztopia! Podľa jeho prísľubu očakávame nové nebo a novú zem, na ktorých prebýva spravodlivosť.

Preto, milovaní, keď toto očakávate, usilujte sa, aby vás našiel nepoškvrnených a bez úhony, v pokoji.

Zamyslenie

Keď nám niekto zatelefonuje a oznámi nám, že by chcel nás chcel prísť pozrieť, vyvolá to v nás rôzne pocity. Ak je to niekto, koho sme už dlho nevideli a je nám veľmi blízky, tak nás to vnútorne teší. Začneme uvažovať, čo by sme mu mohli pripraviť. Neustále nám prebieha hlavou, ako urobiť očakávaný deň stretnutia krajším, aby vzájomné stretnutie bolo príjemným zážitkom pre obidve strany.

Okrem takýchto malých stretnutí nás čaká ešte jedno najväčšie. Je ním očakávaný deň druhého príchodu Pána. V liste sv. apoštola Petra sme čítali, že túžobne očakávame tento deň. Nie je to hocijaké stretnutie, lebo príde ten, ktorý nás najlepšie pozná, ten, kto nás najviac miluje a ten, ktorý po nás túži. Nevieme kedy to bude, ale vieme určite, že toto stretnutie sa uskutoční.

Mnohí by radi vedeli presný dátum Pánovho druhého príchodu a niektorí sa už pokúsili presne ho stanoviť. No nie je dôležité, v ktorý deň to bude. Boh je nad časom, nevníma ho tak ako my, ale trpezlivo čaká. My sme pozvaní túžobne ho očakávať a pripravovať sa tak, ako by nás mal Boh navštíviť práve dnes. Vyzýva nás k tomu aj apoštol Peter: „Usilujte sa, aby vás Pán našiel nepoškvrnených a bezúhonných.“ Už prvotní kresťania očakávali blízky príchod Pána, či už v čase pokoja alebo prenasledovania bola táto skutočnosť pre nich veľkou a trvalou útechou.

Boh nás po nanebovstúpení nenecháva samých. Posiela nám svojho Ducha, aby s nami zostal počas čakania na jeho druhý príchod, keď nebude všetko ničiť, ale naopak pretvárať celé nebo a zem. Boh nám však dáva možnosť stretnutia už teraz v slávení Eucharistie a v spoločenstve. To je aj naša útecha pevná a trvalá. On ostáva s nami až do skončenia sveta, až do definitívneho stretnutia.

Preto je tento čas očakávania pre nás výzvou odstrániť prekážky, ktoré nám bránia zachovať si pravý pokoj a čistotu srdca. Premýšľať nad tým, ako by sme správne mohli využiť obdobie čakania, aby nám príchod veľkého dňa nenaháňal strach, ale vzbudzoval radosť a túžbu po Bohu. Boh nechce, aby sme mali z tohto dňa hrôzu, pretože On príde, aby tvoril všetko nové a krásne. Pozýva nás tiež k zodpovednosti nielen za náš život, ale aj za tých, ktorí neveria v Boha. Boh chce spasiť všetkých ľudí a táto jeho túžba sa má stať aj našou túžbou. Nech je náš život pre druhých miestom stretnutia a spoznania Boha. Nech nie sme kresťania ustráchaní a negatívni, ale radostní, pretože očakávame „Veľkú návštevu“.

Podnety na uvažovanie

Ako využívam čas očakávania na Pána? Napĺňa ma pri myšlienke naň strach alebo radosť?
Čo mi v živote najčastejšie bráni prežívať pokoj a bezúhonnosť?
Ktorá oblasť v mojom živote potrebuje byť pretvorená najviac?
Ako by som mohol prispieť k tomu, aby aj druhí ľudia viac poznali Krista?

Konkrétne predsavzatie do ďalších dní