Stretnutia Obnovy v tohtoročnom advente by sme chceli zamerať na blížiacu sa synodu o mladých a povolaní – „Mladí, viera a rozlišovanie povolania“ – ktorá je naplánovaná na október 2018. Možno nie všetci sme vekom mladí. Avšak mladosť ducha sme pozvaní uchovať si stále. I pre svoje povolanie sa možno väčšina z nás už rozhodla. Môžeme však sprevádzať v modlitbe tých, čo ho ešte rozlišujú. A tiež utvrdiť sa, zakoreniť sa viac v povolaní, ktoré nám Boh zveril.
Uvažovať nad tým všetkým sa pokúsime vo svetle Božieho slova, ktoré nám liturgia ponúka v rámci jednotlivých adventných nedieľ.
- Rozpoznanie vlastnej biedy (Iz 63,16b-17.19b; 64,2b-7)
[prvé čítanie Prvej adventnej nedele v roku „B“] - Život naplnený očakávaním (2Pt 3,8-14)
[druhé čítanie Druhej adventnej nedele v roku „B“] - Otvorení pre pôsobenie Ducha (Iz 61,1-2a.10-11)
[prvé čítanie Tretej adventnej nedele v roku „B“] - Pripravenosť do služby Pánovi (Lk 1,26-38)
[evanjelium Štvrtej adventnej nedele v roku „B“]
Každé zamyslenie – pripravené vždy iným verbistom, čiže zakaždým trochu iné – ponúka štyri prvky, na ktorých stretnutie nad Božím slovom môže stavať: text Písma, zamyslenie, podnety na uvažovanie a konkrétne predsavzatie do ďalších dní (individuálne alebo spoločné).
Pri stretnutí v skupinke je dobré začať zakaždým krátkou modlitbou alebo piesňou. Potom sa dá priestor prečítaniu Božieho slova. Následne je vhodné ponechať priestor ticha. Zamyslenie možno prečítať nahlas, alebo si ho prečíta každý v tichosti. Podnety na uvažovanie zas ponúkajú niekoľko otázok, ktoré môžu viesť vzájomné zdieľanie prítomných. Ono však nemusí byť prísne obmedzené uvedenými otázkami. V záverečnej časti je dobré porozprávať sa o konkrétnom predsavzatí do ďalších dní, aby Božie slovo našlo odozvu v každodennom živote. No a potom už náleží dať priestor modlitbe. Každý nech má možnosť formulovať svoju vďaku, chválu či prosbu. Na zakľúčenie stretnutia možno predniesť spoločne modlitbu Otče náš.
Prvé stretnutie
Rozpoznanie vlastnej biedy (Iz 63,16b-17.19b; 64,2b-7)
Text Písma
Ty, Pane, si náš otec, náš vykupiteľ: to je tvoje meno od vekov.
Prečo si nám, Pane, dal zablúdiť z tvojich ciest, srdcu zatvrdnúť,
aby sme nemali bázeň pred tebou?
Obráť sa k nám, lebo sme tvoji služobníci a kmene tvojho dedičstva.
Kiež by si prelomil nebesia a zostúpil! Vrchy by sa rozplynuli pred tebou.
Zostúpil si a vrchy sa rozplynuli pred tebou.
Od vekov nebolo slýchať, ucho nepočulo, oko nevidelo, aby bol okrem teba iný Boh, ktorý by pomáhal tým, čo v neho dúfajú.
Vychádzaš v ústrety tým, čo s radosťou konajú spravodlivo,
tým, čo si na tvojich cestách spomínajú na teba.
Ty si sa hneval, a my sme hrešili.
Dlho sme ti boli neverní, ale budeme spasení.
Všetci sme boli nečistí, sťa špinavý šat je všetka naša spravodlivosť.
Všetci sme jak zvädnuté lístie, naša neprávosť nás unáša ako vietor.
Nik nevzýva tvoje meno, nik sa nevzchopí, aby sa k tebe privinul,
lebo si skryl pred nami svoju tvár, vydal si nás napospas našej neprávosti.
A predsa, Pane, ty si náš otec! My sme hlina, ty si náš tvorca;
všetci sme dielo tvojich rúk.
Zamyslenie
Prorok Izaiáš sa modlí: „Ty, Pane, si náš Otec, náš Vykupiteľ: to je tvoje meno od vekov.“ Prorok sa rozpráva s Bohom ako s Otcom. Ako Otec chce a má právo počuť svoje deti. Chce počuť aj mňa, moju modlitbu.
„Prečo si nám, Pane, dal zablúdiť z tvojich ciest, srdcu zatvrdnúť, aby sme nemali bázeň pred Tebou?“ To, čo nás charakterizuje vyjadruje prorok slovami: „zablúdenie z Božích ciest“, „zatvrdnutie srdca“ a „strata bázne pred Bohom“. V gréčtine je slovo hriech označované termínom hamartía a znamená „blúdenie, ktorým sa vzďaľujeme cieľu“. Hriech nie je maličkosťou, ktorú si môžem dovoliť. Za oslobodenie spod moci hriechu zaplatil Kristus svojou smrťou. Naše srdcia trpia tvrdosťou. Zatvrdlivosť voči Bohu spôsobila, že sme prestali s ním komunikovať, prestali sme sa s ním rozprávať. A Boh sa nemôže ani brániť. Sme presvedčení, že nám ublížil a nie sme ochotní ho počúvať.
„Obráť sa k nám, lebo sme tvoji služobníci a kmene tvojho dedičstva.“ Nato, aby sme získali Božiu pozornosť, aby sa Božie oči obrátili k nám, je potrebné, aby sme uznali Boží nárok na seba a stali sa Božími služobníkmi.
„Kiež by si prelomil nebesia a zostúpil! Vrchy by sa rozplynuli pred tebou.“ Prorok vie, že v Božej blízkosti sa vrchy našich problémov rozplývajú. Celá bieda nášho sveta je v tom, že nepoznáme svojho Boha, že ho nevieme a možno aj nechceme čítať z tváre ukrižovaného Krista. Božia dobrota sa ukázala nezničiteľná a neprekonateľná.
Prorok pravdivo odhaľuje koreň našej slabosti a biedy: „Nik nevzýva tvoje meno, nik sa nevzchopí, aby sa k tebe privinul, lebo si skryl pred nami svoju tvár, vydal si nás napospas našej neprávosti.“ Staré ruské príslovie hovorí: „Kto sa nemodlí, ten sa nespasí.“ Naša slabosť spočíva v tom, že Boha nevzývame, že k nemu nevoláme. Božie Slovo hovorí, že nik, kto vzýva jeho meno, nebude zahanbený.
„A predsa, Pane, ty si náš Otec! My sme hlina, ty si náš Tvorca, všetci sme dielo tvojich rúk.“ Boh je Otec a Tvorca, je Otec a Stvoriteľ a jemu všetko patrí, sme dielo jeho rúk. Stvoril nás pre seba a nemieni sa vzdať toho, čo stvoril. Kniha Múdrosti hovorí, že Boh miluje všetko, čo stvoril. U Boha Láska nie je prechodným stavom, ale formou existencie, spôsob jeho bytia.
Sv. Augustín tvrdí: „Boh, ktorý ťa stvoril bez teba, nespasí ťa bez teba.“ Dostali sme telesný život, dar Božej lásky. Nedostali sme ho proti svojej vôli, lebo o našej vôli sa ešte nedalo hovoriť. Ale je ešte vyšší a vznešenejší život, život našej duše, ktorý však čaká na náš slobodný súhlas. Týmto životom je Kristus. Začíname obdobie adventu. Otcovia učia: „Krista nemáme napodobňovať, Krista máme žiť.“ Náš súhlas k tomuto životu môže vyzerať podobne ako súhlas Panny Márie pri zvestovaní: „Nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ Nedajme si ukradnúť modlitbu. Nedajme si ukradnúť vzťah s Ježišom. Nedajme si ukradnúť Krista, ktorý k nám prichádza.
Podnety na uvažovanie
- Ako vyzerá moja komunikácia s Otcom? Rozprávam sa s ním o svojom živote, o tom, čo ma trápi, o tom, z čoho mám radosť?
- Záleží mi na tom, aby som zotrvával v Božej blízkosti? Uvedomujem si, že ho potrebujem? Usilujem sa odstrániť to, čo ma od neho vzďaľuje?
- Povolanie, ktoré mi Boh zveril – v manželstve, v rodine, v zasvätení, či v iných formách – nesie so sebou určité výzvy vzdať sa svojich výhod, pohodlia. Ako sa l týmto výzvam staviam? Nástojím na svojich predstavách, alebo sa usilujem rozpoznať, čo očakáva v tých chvíľach odo mňa Boh?
