Bol koniec nedeľnej omše a nasledovali oznamy. Páter Johny v nich ohlásil, že sa bude konať rodinný tábor. S manželkou sme neváhali a po omši sme sa prihásili a napäto čakali, či sa prvý rodinný tábor v Terchovej uskutoční a koľko rodín sa zúčastní.
Keď nadišiel deň príchodu na ktorý sa deti veľmi tešili, v penzióne Malá Fatra nás srdečne privítal milý pán prevádzkovateľ, ktorý zabezpečoval naše pohodlie, aby nám nič nechýbalo. V menšom dvore penziónu s preliezkami nás už čakali animátorky sestra Janka a Asrar, ktorá prišla z Iraku. Pripravili si pre nás zábavné zoznamovacie aktivity, pri ktorých sme sa nielen zasmiali, ale aj zapotili. A potom dni plynuli rýchlo. Večer nám vždy páter Johny predstavil program na ďalší deň na ktorom, keď sme chceli, sme sa mohli zúčastniť. Deň začínal rannými chválami a končil svätou omšou pred večerou. S deťmi sme mali pestrý program a o ich zábavu sa neúnavne starali naše milé animátorky. Každým dňom sme sa ako rodiny spoznávali bližšie, i keď sme sa „z kostola” asi stokrát poznali. Nezabudnuteľné boli neskoré večerné stretnutia, rozhovory a hry pribežne prerušené pípajúcimi detskými elektronickými pestúnkami, kde sa dostal rad asi na každého. Z tábora sme si odniesli nielen zážitky, na ktoré s deťmi budeme spomínať, ale aj priateľstvá a kamarátstva, ktoré presiahli naše srdcia.
Marián Špilka, účastník tábora
