V nedeľu 16.1.2022 sa slávili hody v Misijnom dome sv. Arnolda Janssena, ku ktorému patrí kostolík zasvätený tomuto svätcovi (v liturgickom kalendári sa slávi 15. januára). Vďaka uvoľneniu opatrení v poslednom týždni bolo možné zúčastniť sa sto ľudom na každej sv. omši, pričom sa slávili štyri (tri dopoludnia a jedna večer).
Kazateľmi doobedných slávení boli spolubratia z Nitry, dvaja bývali rektori Misijného domu (PP. Ján Kušnír a Jozef Strečka) a provinciál P. Pavol Kruták. Sv. omše boli doprevádzané spevom a hraním zboru a organistami kostola, vôňou kadidla, nechýbal slávnostný sprievod či spievanie „pápežskej hymny“. V kázňach sa, samozrejme, rozoberal život a príklad zakladateľa Spoločnosti Božieho Slova. Opäť sa vyzdvihovala jeho nezlomná dôvera v Božiu vôľu a ochota plniť ju. K tomuto cieľu ho viedla silná zbožnosť (množstvo času na kolenách a v modlitbe) a zároveň ohromná pracovná vyťaženosť (tisíce napísaných listov, založenie troch kongregácií, neustále stavebné práce, behanie po úradoch a pod.). Je až neuveriteľné, ako sa človek, ktorý sa dá k dispozícii Bohu, môže stať tak neuveriteľne plodným. A ešte neuveriteľnejšie, koľko si napriek tomu musí vytrpieť, často aj od tých najbližších, aj od vlastných spolubratov.
V kázňach sa spomínalo aj na začiatky samotného Misijného domu v Petržalke, nakoľko sa pripomínalo 20-te výročie jeho posviacky (toto výročie síce pripadalo už na september minulého roka, ale kvôli vtedajším opatreniam a tiež návštevy pápeža Františka sa jeho slávenie presunula na dnes). Kvôli, či skôr vďaka nepriaznivým okolnostiam, sa pred dvadsiatimi rokmi hľadalo miesto pre nový formačný dom, ktorý by slúžil na výchovu nových misionárov. Ten nakoniec našiel svoje miesto, a to v opustenej, už značne zničenej a bezdomovcami obývanej škôlke. Mnohí okolití obyvatelia spomínajú, aké bolo to miesto vtedy zanedbané a dokonca nebezpečné. Oproti tomu je dnes okolie Misijného domu upravené, neustále obnovované a najmä využívané tak ľuďmi z farnosti, ako aj tými zo susedstva.
Časový úsek posledných desiatich rokov bolo dnes možné nahliadnuť v brožúrke, ktorá bola k tejto udalosti pripravená, a ktorá obsahuje fotky z udalostí a momentov, ktoré sa za jednotlivé roky udiali. Každý si ju mohol po sv. omši vziať domov ako pamiatku na tento deň a nejeden sa v nej aj našiel. Okrem toho bolo vytvorené krátke video, ktoré zachytáva celých 20 rokov histórie Misijného domu, na jednej strane zmeny samotného areálu a zariadenia domu, na druhej strane samotných misionárov, ktorý už prešli, či ešte prechádzajú svojou formáciou, prípravou na svoju misiu.
K správnemu sláveniu patrí aj spoločenstvo pri stole. Nakoľko to podľa pandemickej situácie bolo možné, sa po rannej sv. omše vonku na parkovisku podávali toasty s kávou a koláčmi. Tí, ktorí zavítali na jednu z dvoch sv. omší pred obedom (o 10:00 a 11:15), boli pozvaní do záhrady Misijného domu, kde sa podával okrem spomenutých koláčov a kávy aj kotlíkový guľáš.
Takéto spoločné stretnutie bolo naposledy možné pred takmer jeden a pol rokom, keď si seminaristi obnovovali svoje rehoľné sľuby v roku 2020, taktiež v Misijnom dome. Odvtedy už prešlo veľa času a dnešná udalosť sprítomnila nádej, že možnosť opätovného stretávania sa a zdieľania sa v spoločenstve je už opäť na dohľad. Treba ešte dodať, že na dnešnom slávení malo účasť množstvo dobrovoľníkov, ktorý obetovali svoj čas a prostriedky, podieľali sa na organizácii a boli základom úspešného priebehu udalosti.
Na koniec si dovolím uviesť slová rektora Misijného domu P. Johnyho Ambattu, ktoré zazneli po každej sv. omši na dnešnej slávnosti: „V prvom rade ďakujeme Svätému Trojjedinemu Bohu za to, že si vybral nás verbistov, aby mohol zviditeľniť svoju prítomnosť v tomto mieste. S vďačnosťou si spomíname na všetkých, ktorí pomohli dokončiť toto Božie dielo, aj tým, ktorí mu svojou prítomnosťou, svojimi modlitbami a príspevkami napomáhajú, aby mohlo pokračovať vo svojom poslaní a misii podľa potrieb času“.
