„Ježiš prišiel s učeníkmi na pozemok, ktorý sa volá Getsemani, a povedal učeníkom: „Sadnite si tu, kým odídem tamto a pomodlím sa.“ Vzal so sebou Petra a oboch Zebedejových synov. I doľahli naňho smútok a úzkosť. Vtedy im povedal: „Moja duša je smutná až na smrť. Ostaňte tu a bdejte so mnou!“ Trochu poodišiel, padol na tvár a modlil sa: „Otče môj, ak je možné, nech ma minie tento kalich. No nie ako ja chcem, ale ako ty.“
Keď sa vrátil k učeníkom, našiel ich spať. I povedal Petrovi: „To ste nemohli ani hodinu bdieť so mnou? Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia! Duch je síce ochotný, ale telo slabé.“ Znova odišiel a modlil sa: „Otče môj, ak ma tento kalich nemôže minúť a musím ho piť, nech sa stane tvoja vôľa.“
Mt 26, 36-42
Zamyslenie:
Ježiš po poslednej večeri odchádza do Getsemanskej záhrady spolu s Petrom, Jakubom a Jánom, a hovorí im, aby bdeli s ním v modlitbe, pretože cíti smútok a úzkosť.
A nehovoril predsa on sám o tom, že musí zomrieť? Tak prečo ten smútok a skľúčenosť? Dokonale sa tu prejavuje ako Bohočlovek. Je človekom, a ako človek prežíva prirodzený strach, prežíva agóniu, pretože sa blíži jeho umučenie a smrť. V tejto úzkostlivej situácii sa obracia celkom pokorený, v modlitbe na nebeského Otca. Je mojím učiteľom, keď mi dáva príklad, že iba v modlitbe a odovzdanosti môžem prijať Božiu vôľu, aj keď nie vždy to bude ľahké. Chce mi povedať: „Pozri, aj ja som mal s tým problém. Obráť sa na mňa celým svojím srdcom a spolu so mnou povedz: ‚Nie ako ja chcem, ale ako ty.‘“
Keď sa niekedy cítim opustený, predstavím si, aká veľká opustenosť musela doľahnúť naňho, keď tí, ktorí mu mali byť útechou, spali, neostali bdieť. A tak to nebol iba smútok Ježiša ako človeka, ale najmä smútok Ježiša ako Boha. Aj keď vzal na seba hriechy celého sveta, moje hriechy, keď sa obetoval na kríži, najväčšom dôkaze lásky Boha k človeku, mnoho ľudí voči tejto láske ostali ľahostajnými a nevšímavými.
Aj napriek mojej nevďačnosti a zaťatosti prijal Božiu vôľu, stal sa „kňazom, oltárom i obetným baránkom“. Táto obeta kríža sa sprítomňuje pri každej svätej omši a takto Ježiš ostáva medzi nami prítomný v Eucharistii ako večný a najvyšší kňaz. V tomto nezaslúženom dare môžem znova a znova nachádzať dôkaz jeho lásky ku mne, a jeho prijatím mu môžem vynahradiť za smútok, ktorý prežíval aj kvôli mne v Getsemani.
Aplikácia:
1/ Aj mne kladie Ježiš otázku: „Ani hodinu si nemohol so mnou bdieť?“ Aká bude moja odpoveď? Pri najbližšej príležitosti môžem zotrvať aspoň hodinu pred Oltárnou Sviatosťou.
2/ Moju nedokonalú obetu môžem spájať s najdokonalejšou Ježišovou obetou a prinášať ju takto Bohu. Čo chcem dnes priniesť Bohu ako obetu?
