„Keď Ježiš umyl učeníkom nohy, povedal im: „Veru, veru, hovorím vám: Sluha nie je väčší ako jeho pán, ani posol nie je väčší ako ten, kto ho poslal. Keď to viete, ste blahoslavení, ak podľa toho aj konáte.
Nehovorím o vás všetkých. Ja viem, koho som si vyvolil, ale má sa splniť Písmo: ‚Ten, ktorý je môj chlieb, zdvihol proti mne pätu.‘ Hovorím vám to už teraz, skôr, ako sa to stane, aby ste uverili, keď sa to stane, že Ja Som.
Veru, veru, hovorím vám: Kto prijíma toho, koho ja pošlem, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, prijíma toho, ktorý ma poslal.“
Jn 13,16-20
Zamyslenie:
Pre zdravý duchovný život je dobré mať duchovnú pamäť. V tomto veľkonočnom obdobní možno prekvapivo dostávame pred oči scénu z poslednej večere – z chvíľ, ktoré sú spojené s Pánovým utrpením. Čítame zaujímavú vetu z Ježišových úst: „Hovorím vám to už teraz, skôr, ako sa to stane, aby ste uverili, keď sa to stane (že Ja Som).“ Ježiš rátal s tým, že keď vstane z mŕtvych, jeho učeníci si spomenú na jeho slová. To, čo im predtým nedávalo zmysel zrazu nadobúda svoj význam. A to nie len pre objasnenie toho čo sa stalo v minulosti, ale najmä ako impulz pre prítomnosť, ako nový smer. Ako učeníci nechápali, ale keď Ježiš vstal, uverili, uverme aj my, že nech je cesta pred nami akákoľvek, Kristus kráča s nami.
Aplikácia:
1/ Spomeň si aspoň na 3 dôležité momenty v tvojom živote, kedy ti Boh pomohol a cítil/a si jeho prítomnosť.
2/ Vo svetle toho, ako ti bol aj v minulosti Boh blízko, prednes pred Ježiša svoje dnešné starosti a pozvi Ho, aby kráčal s tebou.
