Ježiš povedal zástupom: „Nik nemôže prísť ku mne, ak ho nepritiahne Otec, ktorý ma poslal. A ja ho vzkriesim v posledný deň. U Prorokov je napísané: ‚Všetkých bude učiť sám Boh.‘ A každý, kto počul Otca a dal sa poučiť, prichádza ku mne. Nie že by bol niekto videl Otca; iba ten, ktorý je od Boha, videl Otca. Veru, veru, hovorím vám: Kto verí, má večný život. Ja som chlieb života. Vaši otcovia jedli na púšti mannu a pomreli. Toto je ten chlieb, ktorý zostupuje z neba, aby nezomrel nik, kto bude z neho jesť. Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohoto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta.“
Jn 6, 44-51
Zamyslenie:
Ježiš v dnešnom úryvku zo Svätého písma hovorí o svojom tele ako o chlebe. Sám Ježiš sa nám dáva v podobe chleba – hostie – vo sv. prijímaní. Ježiš dáva dar – seba samého. Často chceme ľuďom niečo dať, hlavne blízkym a priateľom. Starí rodičia, rodičia, dávajú všetko možné svojim deťom a vnúčatám, ale niekedy bývajú sklamaní, lebo sa to nestretne s prijatím, poďakovaním, láskou… Možno sa len stačí chvíľu zamyslieť nad darmi, ktoré dávame. Učme sa aj dnes od Ježiša, On nám dal seba. A čo my, vieme dávať seba, svoj čas, to, čo máme?
Boh by nám daroval niečo väčšie, keby mal niečo väčšie ako seba. (sv. J.M. Vianney).
Aplikácia:
1/ Verím, že Ježiš je naozaj prítomný v malej hostii? Uvedomujem si koho prijímam alebo chodím na prijímanie už len “zo zvyku”?
2/ Viem dávať len “materiálne dary” alebo aj seba, svoj čas a podobne?
