„V tom čase Ježiš povedal: „Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým. Áno, Otče, tebe sa tak páčilo.
Môj Otec mi odovzdal všetko. A nik nepozná Syna, iba Otec, ani Otca nepozná nik, iba Syn a ten, komu to Syn bude chcieť zjaviť.
Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním. Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; a nájdete odpočinok pre svoju dušu.
Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké.“
Mt 11, 25-30
Zamyslenie:
„Poďte ku mne všetci“ – je pre mňa jedna z najkrajších častí svätého Písma. Hovorí nám o tom, ako veľmi nás túži Boh všetkých objať. Maličkí (vidím to napr. na mojom synovi) sa vedia pritúliť, kedykoľvek to potrebujú. Sú autentickí, na nič sa nehrajú, prípadne si i zaplačú, ak sú vyčerpaní a rýchlo vyžadujú pomoc od rodičov. A Ježiš toto adresuje všetkým preťaženým: „Nehrajte sa, že zvládate veci viac ako vládzete (i bez mojej pomoci), že je všetko ok, že to máte to pod kontrolou!“
Mne osobne v takých situáciách, keď som preťažený, vôbec nenapadne ísť sa uložiť do jeho náručia, ale bojujem intenzívne (bez času na Neho) z plných síl s daným problémom. Len tak si myslím, že to zvládnem. A aké by to bolo pritom, možno omnoho ľahšie, veď: „Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké.“
Aplikácia:
1/ Posaď sa/ulož sa, predstav si, že si v Ježišovom náručí. Uvedom si Jeho blízkosť a aspoň minútu v tomto postoji zotrvaj, vychutnaj si to.
2/ Pomenuj vec, čo ťa teraz najviac ťaží, resp. priznaj Bohu svoju „malosť“ v nejakej veci.
Juraj
ženatý, lekár, 26 rokov
