„Jeden zo zákonníkov pristúpil k Ježišovi a spýtal sa ho: „Ktoré prikázanie je prvé zo všetkých?“ Ježiš odpovedal: „Prvé je toto: ‚Počuj, Izrael, Pán, náš Boh, je jediný Pán. Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej mysle a z celej svojej sily!‘ Druhé je toto: ‚Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!‘ Iného, väčšieho prikázania, ako sú tieto, niet.“ Zákonník mu vravel: „Dobre, Učiteľ, správne si povedal: ‚Jediný je a okrem neho iného niet; a milovať ho z celého srdca, z celého rozumu a z celej sily‘ a ‚milovať blížneho ako seba samého‘ je viac ako všetky zápalné a ostatné obety.“ Keď Ježiš videl, že odpovedal rozumne, povedal mu: „Nie si ďaleko od Božieho kráľovstva.“ A už sa ho nik neodvážil vypytovať.“
Mk 12, 28b-34
Zamyslenie:
Aký zvláštny paradox. Ľudia dnes často hovoria: „Cítim/myslím, že ťa milujem.“ alebo „Srdcu nerozkážeš!“ A v našom texte sa hovorí o prikázaní lásky milovať Boha, seba i blížneho, ktoré Pán Ježiš potvrdzuje. Aj na inom mieste v Písme sa hovorí: „Toto vám prikazujem: Aby ste sa milovali navzájom.“ (por. Jn 15, 17) Tak ako to je? Je to tak jednoduché a zároveň tak zložité. Láska chce byť vyjadrená. Láska sa nezakladá na pocite, že milujeme, ale na vôli chcieť milovať. Láska nie je len niečím spontánnym a inštinktívnym: je to rozhodnutie. Zo svoje vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť, a určite mi mnohí dáte aj za pravdu, že naozaj mať niekoho rád, najmä ľudí, ktorí sú nám nesympatickí, ktorí nás nemajú „v láske, je niekedy veľmi ťažké. Ale tak isto som na vlastných skúsenostiach zistil, že sa to nakoniec vždy oplatí. Že rozhodnutie pre lásku je viac ako pocit mať rád. Príkaz lásky čaká na našu aktívnu činnosť. Nestačí, aby sme len o tom hovorili, ale aj svojimi skutkami urobili, čo je v našej moci, silách… Rozhodnúť sa milovať ako Boh neobmedzene, bez ohľadu na pocity, nechuť, nespokojnosť, bez ohľadu na to či si to nikto zaslúži, milovať aj za cenu námah a utrpení, aby ten druhý mal život a mal ho v hojnosti. To je pravý zmysel lásky, ktorá následne dáva zmysel a je vysvetlením všetkého. Prosme si aj dnes od Pána takúto lásku, môžeme napríklad aj slovami sv. Františka z Asissi: Pane, daj, aby som (…) skôr miloval iných, než aby mňa milovali. Pretože len keď dávame – nadobúdame…“ A vtedy budú aj nad nami znieť slová Večného Slova: „Nie si ďaleko od Božieho kráľovstva.“
Aplikácia:
1/ Aká je tvoja láska?
2/ Rozhodni sa dnes, že budeš dávať lásku bez toho, aby si čakal, že ti ju niekto vráti. Milovať len tak. Je to investícia, ktorá sa oplatí. Veď vieš – „len keď dávame – nadobúdame“ 😉
Broňo
slobodný, bohoslovec, 25 rokov
