Prvá pôstna nedeľa
Modlitba
Prednesie ju vedúci stretnutia alebo niekto z účastníkov.
Úvod
Keď chce človek uskutočniť nejaké významné dielo, potrebuje si najskôr urobiť dobrú analýzu súčasného stavu, aby potom mohol robiť správne rozhodnutia a dosiahnuť plánovaný cieľ. Pôstne obdobie má byť časom uskutočnenia takých zmien v našom živote, ktoré nám pomôžu prijať spásu získanú Ježišom Kristom za cenu jeho utrpenia, smrti a zmŕtvychvstania. Dnešné čítania nás vyzývajú uskutočniť analýzu stavu, v akom sa nachádzame a ukazujú nám možnosti, aké sa nám ponúkajú. List Rimanom nám načrtáva obraz dvoch ľudí. Prvý znázorňuje človeka, skrze ktorého vstúpil do tohto sveta hriech a s ním aj jeho následok: smrť. Toto je dedičstvo, s ktorým sa rodí každý človek prichádzajúci na tento svet. Druhý náčrt predstavuje človeka – Ježiša – prinášajúceho ľudstvu ospravedlnenie a život. Tento dar môže prijať každý.
Čítanie z Knihy Genezis a z Matúšovho evanjelia rozpracúvajú tieto dva náčrty a dopĺňajú ich detailmi. Príbeh z Genezis hovorí o Božej veľkodušnosti voči človekovi. Boh nielen vdýchol život človekovi, ale mu dal aj všetko, čo potreboval pre život. Za to od neho žiadal iba jednu vec: aby ho poslúchal a nejedol zo stromu poznania dobra a zla. Dodržanie tohto príkazu malo uchrániť človeka pred smrťou. Ale človek viac dôveroval pokušiteľovi ako Bohu. Na jeho radu jedol zo stromu a skutočne sa mu otvoril oči, ako mu to sľuboval pokušiteľ. Ale druhá časť jeho sľubu sa nesplnila: človek sa nestal rovným Bohu. Práve naopak: spoznal, že je nahý. Namiesto získania Božej slávy spoznáva svoju vlastnú biedu a hriešnosť. Perikopa z Matúšovho evanjelia opisuje pokúšanie Ježiša na púšti. Pokušiteľ (diabol) sa tri razy pokúša odviesť Ježiša od uskutočnenia jeho poslania. Ale on vždy odhalí diablov úskok vo svetle Božieho slova. Nie Ježiš poslúchol pokušiteľa, ale pokušiteľ musí poslúchnuť, keď mu Ježiš prikazuje: „Odíď satan, lebo je napísané: Pánovi svojmu Bohu sa budeš klaňať a jedine jemu budeš slúžiť.“ Toto víťazstvo Ježiša nad pokušiteľom je predobrazom jeho konečného víťazstva nad diablom a smrťou, ktoré zavŕši na kríži. Ježišovo víťazstvo nás povzbudzuje, aby sme sa nebáli vniesť svetlo do nášho vnútra a odhaliť čo je potrebné zmeniť, aby sme odstránili prekážky brániace nám nasledovať ho a napokon získať účasť na jeho víťazstve.
Božie slovo
V analýze nášho stavu, ktorú si chceme urobiť na začiatku pôstneho obdobia nám môžu pomôcť slová človeka, ktorý si takúto analýzu urobil a na jej základe predniesol Bohu svoju modlitbu vyjadrenú žalmom 51: Zmiluj sa, Bože, nado mnou pre svoje milosrdenstvo a pre svoje veľké zľutovanie znič moju neprávosť. Úplne zmy zo mňa moju vinu a očisť ma od hriechu. Vedomý som si svojej neprávosti a svoj hriech mám stále pred sebou. Proti tebe, proti tebe samému som sa prehrešil a urobil som, čo je v tvojich očiach zlé. Bože, stvor vo mne srdce čisté a v mojom vnútri obnov ducha pevného. Neodvrhuj ma spred svojej tváre a neodnímaj mi svojho ducha svätého. Navráť mi radosť z tvojej spásy a posilni ma duchom veľkej ochoty. Pane, otvor moje pery a moje ústa budú ohlasovať tvoju slávu.
Úvaha
Téma tohto žalmu je vyjadrená slovami responzória: „Zmiluj sa, Pane, lebo sme zhrešili.“ Žalm začína prosbou: „Zmiluj sa, Bože, nado mnou…“ Po nej nasledujú dva výrazy, ktoré majú motivovať Boha k tomu, aby sa zmiloval nad hriešnikom. Sú to výrazy: pre svoje milosrdenstvo, pre svoje veľké zľutovanie. Ten, kto sa dopustil hriechu a „otvorili sa mu oči“, zbadal, že je „nahý“; že nemá nič, čo by mohol ponúknuť Bohu ako odplatu za jeho zmilovanie. Stav, do akého sa človek dostal vzburou proti Bohu, v ňom vyvoláva pocit hanby a straty ľudskej dôstojnosti. Najradšej by sa
pred Bohom skryl podobne ako Adam v raji, keď zbadal, že je nahý. Jediný dôvod, prečo aj napriek svojej „nahote“ predstupuje pred Božiu tvár s prosbou o zmilovanie, je Božia láska, ktorá je mocnejšia ako zlo. Preto hriešnik môže prosiť: „Úplne zmy zo mňa moju vinu a očisť ma od hriechu.“ O tom, ako veľmi ho ťaží jeho previnenie, svedčí vyznanie. „Vedomý som si svojej neprávosti a svoj hriech mám stále pred sebou.“ Priznanie si vlastnej neprávosti je prvým krokom na ceste spásy. Naproti tomu ten, kto zatvára oči pred svojou hriešnosťou a odmieta ju priznať, nedokáže ani prosiť Boha o zľutovanie. Ten však, kto má otvorené oči, vidí, že jeho neprávosť zasahuje nielen jeho samého a iných ľudí, ale aj Boha. Preto mu vyznáva: „Proti tebe samému som sa prehrešil…“ A tiež uznáva, že iba Boh má právo určovať čo je dobré a čo zlé, ako vyjadrujú slová: „urobil som, čo je v tvojich očiach zlé“. Po uznaní a vyznaní svojej hriešnosti môže človek predniesť prosbu: „Bože, stvor vo mne srdce čisté a v mojom srdci obnov ducha pevného.“ Očistenie srdca (vnútra) človeka je veľmi náročné. Nestačí na to túžba a snaha človeka, ale dávajú priestor Bohu, aby zasiahol podľa prísľubu, ktorý dal prostredníctvom proroka Ezechiela: „.. od všetkých vašich škvŕn
a od všetkých vašich modiel vás očistím. A dám vám nové srdce a nového ducha vložím do vás; odstránim z vášho tela kamenné srdce a dám srdce z mäsa. Svojho ducha vložím do vášho vnútra…“ Človek je telo, duša a duch. Sv. Irenej hovorí, že kresťan je telo, duša a Duch Svätý, lebo v krste sa stal Božím dieťaťom a preto v ňom pôsobí duch Svätý. Hriech však narúša Božie pôsobenie v človekovi a vyháňa Duch Svätého. Preto je namieste prosba z dnešného žalmu: „neodnímaj mi svojho ducha svätého“. S tým sú spojené aj nasledovné dve prosby o obnovenie účinkov pôsobenia Ducha Svätého v človekovi:
- navráť mi radosť z tvojej spásy
- posilni ma duchom veľkej ochoty.
Ten, kto dáva priestor pôsobeniu Ducha Svätého, sa snaží uskutočňovať Božiu vôľu s veľkou ochotou a posilňovaný Duchom Svätým prekonáva všetky prekážky, ako nám to svojim príkladom ukazujú svätí. Skúsenosť takéhoto pôsobenia Božej moci vedie človeka k vydávaniu svedectva o Bohu, ako to vyjadrujú záverečné slová žalmu: „… moje ústa budú ohlasovať tvoju slávu“. Výzva Božieho slova pre nás Analýza nášho stavu vo svetle Božieho slova nás priviedla k poznaniu, že sme na ceste od Adama ku Kristovi; na ceste od človeka hriešneho a búriaceho sa proti Bohu k Božiemu synovi / dcére poslušnému Bohu vo všetkých životných situáciách. Ježiš nás svojim víťazstvom nad pokušiteľom vyzýva, aby sme mali účasť na jeho víťazstve a tak opäť získali život, stratený v dôsledku poslušnosti voči pokušiteľovi namiesto poslušnosti voči
Bohu. Toto je cieľ, ktorý chceme dosiahnuť. Prvým krokom k nemu je uznanie a vyznanie svojej hriešnosti a otvorenie sa pre Božie zľutovanie.
Otázky na uvažovanie
- Viem rozpoznať situácie, keď sa človek stavia do pozície Boha a chce určovať, čo je dobré a čo zlé?
- Prichádzajú niekedy v mojom živote chvíle, keď som v pokušení povedať si, že by bolo jednoduchšie prijať ľudské spôsoby riešenia niektorých problémov, aj keď odporujú Božím prikázaniam alebo učeniu Ježiša Krista?
- Ako vnímam sviatosť zmierenia? Je pre mňa nepríjemnou povinnosťou alebo stretnutím s milosrdným Bohom, ktorý mi prejavuje svoju nesmiernu lásku tým, že sníma zo mňa ťarchu mojich hriechov, očisťuje moje srdce a vracia mi svojho Ducha Svätého?
Odpoveď a predsavzatie
Kto chce, môže povedať ostatným, ako ho oslovilo Božie slovo.
Dáme si nejaké spoločné alebo individuálne predsavzatie?
Záverečná modlitba
Druhá pôstna nedeľa
Modlitba
Prednesie ju vedúci stretnutia alebo niekto z účastníkov.
Úvod
Pred týždňom sme si urobili analýzu stavu, v akom sa nachádzame. Povedali sme si, že potrebujeme urobiť zmenu v našom živote. Zmena je podobná putovaniu: pútnik vyjde z miesta, kde žije a ide na miesto, kde očakáva, že sa priblíži k Bohu. Putovanie si vyžaduje určitú námahu, ochotu prinášať obety. Preto ak sa človek chce vydať na púť, potrebuje mať dobrú motiváciu, aby dokázal prekonať všetky prekážky. Aj táto naša pôstna obnova je ako
putovanie. Zamyslime sa preto nad tým, aká je naša motivácia. V čítaní z Knihy Genezis počúvame ako Pán hovorí Abramovi, aby odišiel zo svojej krajiny do krajiny, ktorú mu ukáže. Pre Abrama to znamená opustiť svojich príbuzných a krajinu, v ktorej žil v bezpečí a dostatku. Pán mu namiesto toho dáva ponuku: „Urobím z teba veľký národ a požehnám ťa, oslávim tvoje meno a budeš požehnaním… V tebe budú požehnané všetky pokolenia zeme.“
Ako by sme sa my rozhodli na Abramovom mieste? Možno by sme si povedali, že je lepší vrabec v hrsti ako holub na streche. Stačí nám to, čo si dokážeme zaistiť vlastnými rukami. Nebudeme riskovať kvôli nejakému požehnaniu a možnému osláveniu. Abram uvažoval inak. Pre neho bol Pánov prísľub dostatočnou motiváciou. Zanechal dovtedajšie istoty a spôsob života. Odišiel zo svojej krajiny, ako mu prikázal Pán. V Druhom liste Timotejovi píše sv. Pavol o tom, že ak chceme nasledovať Ježiša, ak chceme ísť cestou obnovy, musíme byť pripravení trpieť pre evanjelium. Ale hneď aj dodáva, že Boh nás nenechá odkázaných na seba samých, ale bude nás posilňovať svojou mocou. Popri tomto uistení nám ponúka aj ďalšiu motiváciu: Boh nás povolal, aby sme získali milosť v jeho Synovi, lebo kvôli nám Ježiš Kristus zničil smrť a zjavil život a nesmrteľnosť evanjeliom. Tak nám sv. Pavol ukazuje, že naše putovanie za Ježišom síce vedie náročnými a neraz aj bolestnými cestami tohto sveta, ale cieľ nášho putovania nie je v tomto svete, ale vo večnom Božom kráľovstve, kde Ježiš Kristus pripravil miesto každému pútnikovi, ktorý je
ochotný nasledovať jeho príklad a evanjelium. Aby sme neostali ba pri dohadoch, čo znamená nesmrteľnosť, ku ktorej nás Ježiš pozýva, on sám sa ukázal v sláve nesmrteľnosti svojim učeníkom Petrovi, Jakubovi a Jánovi.
Jeho slávu potvrdzujú dvaja veľkí muži Starého zákona: Mojžiš a Eliáš, ako aj hlas z neba, ktorým nebeský Otec vydáva svedectvo: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie: počúvajte ho.“ Apoštoli sú takí nadšení touto skúsenosťou, že chcú ostať na hore a vybudovať tam stánky pre Ježiša, Mojžiša a Eliáša. Teraz však ešte nie je čas zaujať miesto v sláve Božieho kráľovstva. Najskôr treba dokončiť púť, na ktorú sa dali s Ježišom. Skúsenosť
Ježišovho premenenia je pre nich motiváciou, aby obstáli v skúškach, ktoré ich ešte čakajú.
Božie slovo
Nám Pán tiež ponúka motiváciu na ceste pôstnej obnovy. Je vyjadrená slovami žalmu
33:
Pánovo slovo je pravdivé
a verné všetko jeho konanie.
Miluje spravodlivosť a právo;
milosti Pánovej plná je zem.
Hľa, oko Pánovo bdie nad tými, čo sa ho boja,
nad tými, čo v jeho milosrdenstvo dúfajú,
aby ich zachránil pred smrťou
a v čase hladu nakŕmil.
Naša duša očakáva Pána,
on je naša pomoc a ochrana.
Tvoje milosrdenstvo, Pane, nech je nad nami,
ako dúfame v teba.
Úvaha
Úvodné slová žalmu sú uistením, že nie je žiadny rozpor medzi Pánovým slovom a jeho konaním. To, čo Boh ohlási, sa aj uskutoční. Vernosť Boha jeho slovu je pre všetkých, ktorí sa rozhodnú počúvať Božie slovo a byť mu poslušní, zárukou že Boh v ich živote vyplní prísľuby, ktoré dal svojim verným. Ďalšou motiváciou pre veriacich je skutočnosť, že Pán miluje spravodlivosť a právo – hodnoty, ktoré tak veľmi chýbajú nášmu svetu. Jeho záľuba v nich nie je pasívna, ale Pán „bdie nad tými, čo sa ho boja, nad tými, čo v jeho milosrdenstvo dúfajú“. Toto konštatovanie nabáda k bázni pred Pánom a k dôvere v jeho milosrdenstvo. To je spôsob ako sa pripojiť k tým, nad ktorými Pán bdie, „aby ich zachránil pred smrťou“. Odpoveď tých, ktorí sa dali povzbudiť uistením o Pánovej vernosti a jeho záľube v spravodlivosti a práve, je vyjadrená dvoma spôsobmi:
- túžbou stretnúť sa s ním: „Naša duša očakáva Pána, on je naša pomoc
a ochrana.“ - prosbou o milosrdenstvo: „Tvoje milosrdenstvo, Pane, nech je nad nami, ako
dúfame v teba.“
Výzva Božieho slova pre nás
Božie slovo nás pozýva, aby sme sa vydali na cestu podľa vzoru Abrama: s dôverou,
že Boh je verný a plní svoje prísľuby. Oproti Abramovi máme výhodu v tom, že nemusíme ísť
neznámou cestou do neznámej krajiny. Sme pozvaní ísť cestou, ktorou už pred nami prešiel
Ježiš Kristus. On je nám nielen príkladom, ale aj sprievodcom, ktorý je pripravený posilniť
nás svojou mocou. Svojim premením na hore nám ukázal slávu Božieho kráľovstva, do ktorej
nás chce priviesť. Nech sú pre nás tieto skutočnosti dostatočnou motiváciou prekonať všetky
prekážky na našej ceste za Ježišom, najmä tie, ktoré sú v našom vnútri. Peter, Jakub a Ján to
dokázali. Nech ani nás nič neodradí od verného nasledovania Ježiša Krista, aby sme tiež došli
až do slávy Božieho kráľovstva.
Pôstna obnova 2020 – Emil Králik, SVD
