„ Duch vyviedol Ježiša na púšť, aby ho diabol pokúšal. A keď sa štyridsať dní a štyridsať nocí postil, napokon vyhladol.
Tu pristúpil pokušiteľ a povedal mu: „Ak si Boží Syn, povedz, nech sa z týchto kameňov stanú chleby.“
On odvetil: „Napísané je: ‚Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst.‘“
Potom ho diabol vzal do svätého mesta, postavil ho na vrchol chrámu a vravel mu: „Ak si Boží Syn, vrhni sa dolu, veď je napísané: ‚Svojim anjelom dá príkaz o tebe a vezmú ťa na ruky, aby si si neuderil nohu o kameň.‘“
Ježiš mu povedal: „Ale je aj napísané: ‚Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha.‘“
A zasa ho diabol vzal na veľmi vysoký vrch, ukázal mu všetky kráľovstvá sveta a ich slávu a vravel mu: „Toto všetko ti dám, ak padneš predo mnou a budeš sa mi klaňať.“ Vtedy mu Ježiš povedal: „Odíď, satan, lebo je napísané: ‚Pánovi, svojmu Bohu, sa budeš klaňať a jedine jemu budeš slúžiť.‘“
Tu ho diabol opustil a prišli anjeli a posluhovali mu.“
Mt 4, 1-11
Zamyslenie:
Nedá sa prehliadnuť, že pokušenie diabla začne, keď bol Ježiš, dá sa povedať, na pokraji fyzických síl. 40 dní sa postil a v takom vyčerpanom stave bol pokúšaný najprv „vecami“ / činmi, po ktorých by možno túžil. Také chleby by mu v tej chvíli aj zišli a premeniť 2 kamene na chleby by bola pre Božieho syna maličkosť, keď už raz skoro z ničoho nasýtil zástupy.
Keď si to tak predstavím na sebe napr. na Popolcovú stredu, či iné náročnejšie dni. Nervozita s hladom priamoúmerne stúpa, človek sa pýta: „Má to cenu ten pôst, (príp. tá náročná, no dobrá činnosť), keď sa to napätie nakoniec nakumuluje a v konečnom dôsledku prinesie toľko sprievodného zla? “
Práve v tomto vidím ten príklad Božieho syna, bol v každej situácii napojený na Boha a odvrátil sa od pokušenia. Tú dobrú činnosť – pôst – urobil (a urobil to dokonale – 40 dní a 40 nocí), ale to zlé ovocie k nej hneď neprimiešal, ako sa to darí mne.
To je tou výzvou, čím náročnejší deň žijem, tým viac byť napojený na Boha. Pokušenia prídu i keď je málo času. Možno stačí na duchovnú kondíciu strelná modlitba, možno chvíľa vnútorného ticha. Ježiš vedel nájsť tú rovnováhu vnútorného ticha i verejného účinkovania. Človek práve v náročných dňoch potrebuje načerpať nielen fyzickú ale aj duchovnú energiu, lebo: Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst…
Aplikácia:
1/ Viem sa vnútorne v osobnej modlitbe stíšiť i v takých dňoch, čo sú pre mňa na „pokraji síl?“
2/ Ktorá moja obľúbená strelná modlitba ma najčastejšie spája s Bohom – čo je takouto mojou duchovnou zbraňou voči pokušeniam?
Juraj
ženatý, lekár, 26 rokov
