„Ježiš a učeníci prišli do Betsaidy. Tam priviedli k nemu slepca a prosili ho, aby sa ho dotkol. On vzal slepca za ruku, vyviedol ho za dedinu, poslinil mu oči, vložil naňho ruky a opýtal sa ho: „Vidíš niečo?“ Ten sa pozrel a povedal: „Vidím ľudí; zdá sa mi, akoby stromy chodili.“ Potom mu znova položil ruky na oči. Tu začal vidieť i celkom ozdravel a všetko videl zreteľne. I poslal ho domov so slovami: „Ale do dediny nechoď!“
Mk 8, 22-26
Zamyslenie:
V dnešnej radostnej zvesti stretávame slepca v dedine. Ako vždy sa od Ježiša očakáva, že spraví zázrak. On však toho slepca vyvedie za dedinu a tentokrát sa nepýta či verí, že ho uzdraví, jednoducho koná. Prečo ho však neuzdravil hneď na prvýkrát? Čo chcel dosiahnuť? Tomu slepému bol isto zázrak už aj to, že vidí ľudí, akoby stromy chodili. Ježiš mu však dal ešte viac- videl zreteľne. Ježiš chce týmto spôsobom pomôcť aj nám. Keď sme slepý a nevidíme východisko v práci, v hádke, v manželstve, v osobnom živote. Chce nás zobrať mimo dejiska, uzdraviť nás, spýtať sa, či niečo vidíme. Na prvýkrát to možno nebude dokonalé, musíme mu však veriť a vytrvať v modlitbe. S jeho pomocou určite nájdeme riešenie. Potom nás opúšťa so slovami- „ale do dediny nechoď“- akoby nám povedal- do tej situácie (hádky, práce) už nechoď s takým istým srdcom, hnevom, myšlienkami. Už si uzdravený.
Aplikácia:
1/ Viem si nájsť čas aj v ťažkých obdobiach môjho života na Pána aby mi poradil?
2/ Dnes si pri nedorozumení, hádke, ťažkej úlohe spomeniem, že som slepý a potrebujem nadhľad. Poprosím Ducha Svätého aby mi dal dar múdrosti a sily.
Rita
vydatá, fyzioterapeut, 26 rokov
