Žila vtedy prorokyňa Anna, Fanuelova dcéra, z Aserovho kmeňa. Bola už vo vysokom veku. Od svojho panenstva žila so svojím mužom sedem rokov, potom ako vdova do osemdesiateho štvrtého roku. Z chrámu neodchádzala, vo dne v noci slúžila Bohu pôstom a modlitbami. Práve v tú chvíľu prišla aj ona, velebila Boha a hovorila o ňom všetkým, čo očakávali vykúpenie Jeruzalema.
A keď vykonali všetko podľa Pánovho zákona, vrátili sa do Galiley, do svojho mesta Nazareta. Chlapec rástol a mocnel, plný múdrosti, a Božia milosť bola na ňom.
Lk 2, 36-40
Zamyslenie:
Dnes máme pred sebou dva príklady dlhého životného obdobia, ktoré je zdanlivo nezaujímavé, priam nudné. Najprv jen nám predstavená prorokyňa Anna – muža stratila veľmi rýchlo, a jej krátky manželský život sa prakticky premenil na pobyt v chráme. Následne vidíme Ježiša, ktorý sa s rodinou vrátil do Nazareta, aby tam žil svoju mladosť, pričom sa oveľa viac nedozvedáme.
Možno by sme očakávali, že život Anny – svätej ženy, prorokyne – bude opísaný dobrodružnejšie, že evanjelista spomenie koľko rôznych zázrakov urobila, koľkým ľuďom zmenila život. Takisto o Kristovi, našom Spasiteľovi, by nás zaujímali rôzne pikošky z jeho mladosti a chceli by sme vidieť viac takých príbehov, ako keď ako dvanásťročný diskutoval v chráme.
Dnešný text však nespĺňa takéto očakávania. Namiesto života svätých ľudí plného zázrakov a výnimočných vecí je náš pohľad upriamený na niečo iné – na každodennosť.
Evanjelium nám dnes hovorí, že žiť svätý život neznamená nutne robiť veľké znamenia, hovoriť k masám alebo byť strojcom veľkých projektov. Ako hovorí pápež František – sme povolaní byť svätými tak, že budeme žiť s láskou a ponúkať svedectvo v zamestnaniach všedného dňa, tam, kde sa každý nachádza. Napokon ani o Kristovi nemôžeme povedať, že svätým sa stal až potom, ako začal verejne účinkovať a robiť mnohé znamenia – celý jeho život tu na zemi je príkladom svätosti, a väčšinu z neho prežil pri bežných povinnostiach. Čo je však dôležité – určite napĺňal každý deň láskou a službou Bohu.
Aplikácia:
- Pozerám sa na moje zamestnanie a všedné povinnosti ako na niečo, čo je prekážkou a otravou v mojom živote, alebo ako na dar, ktorý je prostriedkom k svätému životu?
- Vnímam, že moje všedné povinnosti sú priestorom, kde môžem slúžiť v láske? Vykonávam svoje povinnosti s láskou a patričnou zodpovednosťou?
Rastislav
slobodný, programátor, 27 rokov
