„Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy.“
Mk 2, 1 – 12
Budem úprimná, keď napíšem, že nerozumiem tomuto čítaniu. Nerozumiem ani Ježišovej otázke, čo je ľahšie, či odpustiť hriechy alebo uzdraviť?! Neviem. Neviem a ani nerozumiem. Nechápem. Ja, matka štyroch detí, pričom dve sú v nebi a dve sú s nami, neviem. Neviem, či mám prosiť o odpustenie hriechov alebo o uzdravenie. Čo má byť prvé a čo druhé, alebo snáď oboje? Toľko krát som čítala toto čítanie a ani dnes neviem. Ale predsa len jedna vec ma vždy zaujala a fascinovala, a to viera. Viera tých ľudí, ktorí niesli ochrnutého k Ježišovi. V tých štyroch ľuďoch vidím seba a manžela, ako nesieme svoje deti k Ježišovi… s vierou, s prosbou. S plačom sa pozeráme na Ježiša a nevieme, čo máme robiť, či prosiť za odpustenie hriechov alebo prosiť za uzdravenie?! Nevieme, … ale prichádzame za Ježišom s vierou, s nádejou a s láskou, že On vie, že On vie, čo treba urobiť, či odpustiť, či uzdraviť alebo snáď oboje.
Ďakujem Ježiš, ďakujem, že si. Ďakujem, že Ty to vieš.
Eliška
mamina na materskej dovolenke
