Všetky zamyslenia môžete sledovať v sekcii „ZAMYSLENIA“, ktorá sa nachádza na hornej lište
Lk 2, 21 – 24
„Po ôsmich dňoch, keď ho bolo treba obrezať, dali mu meno Ježiš, ktorým ho anjel nazval skôr, ako sa počal v živote matky. Keď uplynuli podľa Mojžišovho zákona dni očisťovania, priniesli ho do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi, ako je napísané v Pánovom zákone: ´Všetko mužského rodu, čo otvára lono matky, bude zasvätené Pánovi,´ a aby obetovali, ako káže Pánov zákon, pár hrdličiek alebo dva holúbky.“
Zamyslenie
Z času na čas zvyknem upratovať i odľahlejšie miesta nášho domu. Tak tomu bolo aj tohto leta, keď som v podkroví prevetrávala konopné plachty a uteráky po mojej prababičke a natrafila som pri tom na zabudnuté vrecúško odložené na polici v kúte. Môjmu 26-ročnému synovi, ktorý stál obďaleč a pozoroval ma, sa v očiach mihla otázka: čo tak asi vo vrecúšku môže byť?
Siahol dnu – a vytiahol košieľku. Maličkú, len o málo väčšiu ako jeho dlaň, rokmi mierne zažltnutú. Na golieriku prišitý modrý medailónik s Pannou Máriou a pod ním bielym hodvábom vyšité jeho meno a akýsi dátum. Opäť otázka v jeho očiach…..a po pár sekundách nežné zaiskrenie: „Moja krstná košieľka, však? Ty ju stále opatruješ?“ – údiv v hlase. „Povedz mi niečo o tom dni.“
Videla som, že v mysli rýchlo počíta: „Bol som vtedy len niekoľkotýždňové bábätko!“ Vravím: „Chceli sme ťa čím skôr dostať do bezpečia. A aby si bol medzi svojimi.“ Ani nie pohľadom, skôr intuitívne som zaregistrovala, že celá tá „dráma“ spred 26-tich rokov obsiahnutá v slovách „…dostať do bezpečia…“ sa v nás oboch odohrala v tisícine sekundy opäť. „´Z domu pohanča, domov kresťanča´ – povedala vtedy naša starká. Mal si vidieť tú úľavu v jej očiach, keď sme sa vrátili z kostola.“ – hovorím. Syn si vydýchol – a s uspokojením vložil košieľku späť do vrecúška. Pokračovala som v upratovaní a deň bol zrazu akýsi krajší.
Aplikácia
- Ježiša priniesli do Jeruzalema zasvätiť Pánovi, keď „…uplynuli podľa Mojžišovho zákona dni ich očisťovania…“. Má zmysel krstiť človeka v útlom detstve aj napriek tomu, že sa nerozhodol pre krst sám a že si ho nepamätá? V čom spočíva zmysel takéhoto včasného krstu pre dieťa? Pre rodičov? Pre krstných rodičov? Pre rodinu? Pre kresťanské spoločenstvo?
- My dospelí si môžeme sprítomňovať svoj krst ako „vynáranie sa z rieky hriechu“ a ako stálu šancu na „nový začiatok“. Aké príležitosti nám k tomu poskytuje každodenný život?
Miroslava, vydatá, vysokoškolský pedagóg, 57 rokov
