Odpovedali teda Ježišovi: „Nevieme.“ A on im odvetil: „Ani ja vám nepoviem, akou mocou toto robím.“
Dnešný človek je zahltený informáciami, topí sa v nich, nedokáže rozoznať pravdu od lži, pretože si nepamätá kedy a prečo ju začal hľadať. Je zamotaný v sieti právd a klamstiev a tápe. Pretože potrebuje poznať odpovede. Pachtí sa za poznaním, no nachádza len ďalšie otázky. Nemôže sám sebe ani ostatným priznať, že niečo môže byť a aj je nad jeho pochop. Je prihrdý na to, aby povedal: „Neviem.“ Siahne po mobile a šup-šup na internet, akýkoľvek problém sa tu dá vyriešiť. Nedokážeme sa zastaviť, lebo tým by sme priznali svoju „prehru“ a neschopnosť hľadať.
V tej chvíli si ale nepoložíme otázku: „Čo ak má Boh iný plán, pre ktorý sa toto deje? Čo keby som veril Jemu a opýtal sa Ho prvého namiesto Googlu? Veď čo ak pozná pravdu, ktorú tak veľmi hľadám a… nie je On náhodou Pravdou?
Dnešné posolstvo nám ukazuje dve veci – akí sme proti Jeho poznaniu maličkí a ako málo dokážeme pochopiť a napriek tomu ako málo od nás Boh žiada – žiadne veľké pravdy a hľadania, len vieru v jeho moc a jeho plán.
Otázka na zamyslenie:
Spomenieš si na nejaký problém, ktorý si mohol riešiť s Bohom, no rozhodol si sa pre hľadanie pravdy na vlastnú päsť?
Miroslava, slobodná, 28, učiteľka
