P. Kamil Kočan SVD medzi nami

 

Pár slov z rozprávania P. Kamila Kočana SVD z roku 2012:

 

Obrovský bacuľatý kameň príjemne hreje. Sedím na ňom a v rukách mám otvorený breviár, knihu s každodennými kňazskými modlitbami. Zrak mi behá od černe písmen svätých slov k čierňave siluety pohoria medzi mnou a zapadajúcim slnkom. Kopce z majstrovsky naukladaných ozrutných balvanov nateraz stratili farbu, aby vynikla oranžová krása žiarivého kotúča, čo sa priam očividne posúva čoraz nižšie.No nie všetko je čierno-oranžové. Občas sa pri mne mihne jašterička s dúhovým chvostom a popred môj balvan preletí modrokrídly vták. Žlté motýle sa naháňajú medzi zakrpatenými stromami s drobnými červenými bobuľami. Ostrozelené i belasé lišajníky namaľovali na tmavosivé skaly svoje mapy, po ktorých teraz blúdia béžovo-vzorkované chrobáky. A košeľa misionára, čo tam sedí, je fialová 🙂

Podo mnou sa na nočný odpočinok pripravuje rozľahlá dedina s jej domami, poliami i lúkami, s osamelými veľstromami a dlhými prašnými cestami. Starí muži zaháňajú dobytok do dvorov a ženy prinášajú na svojich hlavách vedrá vody zo spoločnej studne. Skupinky detí sa rozbiehajú do kopcov hľadať zatúlané domáce zvieratá. Onedlho prechádza popri mne pár dievčat s vychudnutým psom. Teda, ani tie deti nie sú práve tučné. S veľkým krikom a štekotom vedú domov zahanbeného oslíka. Keď ma zbadajú, kývajú mi na pozdrav a vyskakujú od radosti. Už sa ma neboja a už im ani nenapadne obchádzať ma veľkým oblúkom, ako to robili na začiatku. Už nie som biely cudzinec, ale páter Kamil.

Ďakujem Bohu za ďalší prežitý deň a za ľudí, v ktorých som stretol jeho. Ďakujem mu za všetko, čo som sa dnes naučil a skúsil – za nové slová, chodníky a byliny, nové chute, vône a zvuky – za každý nový prejav jeho lásky. Môj chválospev má za podmaz zvonkohru zvoncov pochodujúceho dobytka a sebaisto ho dopĺňa chocholatý vták umguwe svojimi spevavými výkrikmi gué, gué, guééé…

Také boli tie nádherné chvíle, a tých veru nebolo málo.