Štvrté stretnutie

Božia moc života (Ez 37,1-14)

Text Písma

V tých dňoch spočinula na mne Pánova ruka, Pán ma v duchu vyviedol a postavil uprostred údolia, ktoré bolo plné kostí, a vodil ma zôkol-vôkol pomedzi ne; bolo ich veľmi veľa v údolí a boli už celkom zoschnuté. A povedal mi: „Syn človeka, ožijú tieto kosti?“ Povedal som: „Pane, ty to vieš.“

Potom mi povedal: „Prorokuj o týchto kostiach a povedz im: Suché kosti, počujte Pánovo slovo! Toto hovorí Pán, Boh, týmto kostiam: Hľa, ja vložím do vás ducha a ožijete. Pripevním na vás šľachy, nechám vás obrásť mäsom, obtiahnem vás kožou, dám vám ducha, ožijete a spoznáte, že ja som Pán!“ Prorokoval som teda, ako mi rozkázal. Ako som prorokoval, nastal hrkot a pohyb: kosť sa priblížila ku kosti, každá k svojmu kĺbu. Pozeral som sa a hľa, obložili ich šľachy a mäso a zvrchu ich obtiahla koža, ale ducha v nich nebolo.

Vtedy mi povedal: „Prorokuj o duchu, prorokuj, syn človeka. Povedz duchu: Toto hovorí Pán, Boh: Duch, príď od štyroch vetrov a ovej týchto pozabíjaných, nech ožijú.“ Prorokoval som teda, ako mi rozkázal, a vošiel do nich duch. Ožili a postavili sa na nohy nesmierne veľké vojsko.

Potom mi povedal: „Syn človeka, tieto kosti, to je celý dom Izraela. Oni hovoria: ‚Zoschli nám kosti, zhynula naša nádej, sme stratení.‘ Preto prorokuj a povedz im: Toto hovorí Pán, Boh: Ľud môj, ja otvorím vaše hroby, vyvediem vás z vašich hrobov a vovediem vás do krajiny Izraela. A spoznáte, že ja som Pán, keď otvorím vaše hroby a vyvediem vás z vašich hrobov, ľud môj. Vložím do vás svojho ducha a ožijete. Usadím vás na vlastnej pôde a spoznáte, že ja som Pán. Povedal som a splním,“ hovorí Pán, Boh.

Zamyslenie

Prorok Ezechiel bol v 597 pr. Kr. s mnohými poprednými Židmi deportovaný do Babylonu. Boh ho povolal za proroka, aby viedol, napomínal zajatcov, posilňoval ich vieru a dôveru voči milosrdnému Bohu, ktorý mal obnoviť Jeruzalem a chrám. Ako duchovný pastier vychovával ľud k osobnej zodpovednosti za vlastné činy, k zmyslu pre súdržné spoločenstvo, ktorého jediným Pánom je Boh a centrom znovu­vy­bu­do­vaný jeruzalemský chrám.

Prorok Ezechiel sa v údolí plnom kostí neocitol náhodne, ale – ako o tom svedčí Božie slovo – na to miesto ho zaviedol Boží duch. Kosti boli „celkom zoschnuté“, čo ešte viac zvýraznilo skutočnosť, že sa z nich dávno vytratil život. V takejto situácii ho Pán vyzval k reflexii: „Ožijú tieto kosti?“ Prorok uvedomujúc si beznádejnosť situácie, ktorej nebolo možné napomôcť žiadnymi ľudskými prostriedkami, odpovedal: „Pane, Bože, ty to vieš.“ Prorok vo svojej odpovedi vyjadril istotu v to, že Pán poznal budúcnosť týchto kostí; zároveň vyjadril neochvejnú dôveru, že ak Pán bude chcieť, aj suché kosti dávno zbavené života môžu opäť ožiť.

Ezechiel prorokoval o kostiach dvakrát: po prvý raz sa k sebe kosti priblížili, objavili sa žily, mäso a koža. No zostali nehybné, bez života. Druhý raz prorokoval o duchu: „Vtom vstúpil do nich duch a ožili.“ Termín „duch“ (hebr. ruach) vo Svätom písme označuje Božieho ducha (v Starom Zákone ešte nie explicitne tretiu Božskú Osobu – Ducha Svätého), tzn. Božie pôsobenie: Pred stvorením sveta sa nad vodami vznášal Boží duch (ruach), vďaka ktorému začalo existovať všetko stvorenstvo (Gn 1,1n) a ktorý sa stal životným princípom človeka: „Pán, Boh, utvoril z hliny zeme človeka a vdýchol do jeho nozdier dych života. Tak sa stal človek živou bytosťou” (Gn 2,7).

Kým prvé Ezechielovo proroctvo možno pokladať za Božiu výzvu, aby človek urobil všetko, čo je v jeho silách (pripravil „pôdu“ ľudských sŕdc pre Božie pôsobenie), jeho druhé proroctvo vyjadruje pravdu, že bez Božieho pôsobenia nemožno nič mŕtve prebudiť k životu. Sám Boh vyložil zmysel prorokovho videnia: Oživené kosti sú obrazom izraelského národa, ktorý v zajatí strácal nádej v návrat, v pozitívnu zmenu situácie, a preto duchovne odumieral. V týchto okolnostiach bol Ezechiel pozvaný stať sa hlásateľom nádeje, nového úsvitu po dlhej noci babylonského zajatia. Ovocie, ktoré malo dozrieť v srdciach vyslobodených Izraelitov, bolo „poznať Pána“ – tzn. mať s Pánom osobný vzťah, mať skúsenosť, že to, čo Pán sľúbil, aj splnil. Celou svojou dôverou mali spočinúť v Božom srdci, ktoré vie o každom ľudskom trápení a ktoré – ako jediné – je skutočným liekom a útočiskom.

Vzorom neochvejnej dôvery je naša Nebeská Matka, Panna Mária, ktorá uverila, že sa splní, čo jej prisľúbil Pán. Nebolo v jej silách, aby bola Pannou a zároveň Matkou, tobôž nie Matkou Božieho Syna. Avšak vo svojom srdci pripravila miesto pôsobeniu Ducha Svätého – urobila všetko, čo bolo v jej silách, aby bola v Božích očiach pokornou služobnicou, pripravenou spolupracovať na Božom diele spásy. Svoje „áno“ dala Bohu k dispozícii nielen pri anjelovom zvestovaní, ktoré bolo udalosťou radostnou, ale tiež pod krížom, keď „meč bolesti“ najsilnejšie zasiahol jej srdce. Ako naša Matka nás vedie ku každodennému „áno“ voči Božej vôli.

Podnety na uvažovanie

• Ktorú oblasť vo svojom živote pokladám za „údolie suchých kostí“?
• Konám v tejto oblasti všetko, čo je v mojich silách, alebo strácam nádej v pozitívnu zmenu?
• Aká je moja dôvera v Božiu moc a jeho uzdravujúcu lásku? Som prorokom nádeje?

Konkrétne predsavzatie do ďalších dní

…………………………………………………………………..