„Ježiš povedal farizejom: „Bol istý bohatý človek. Obliekal sa do purpuru a kmentu a deň čo deň prepychovo hodoval. Pri jeho bráne líhal akýsi žobrák, menom Lazár, plný vredov. Túžil nasýtiť sa z toho, čo padalo z boháčovho stola, a len psy prichádzali a lízali mu vredy.
Keď žobrák umrel, anjeli ho zaniesli do Abrahámovho lona. Zomrel aj boháč a pochovali ho. A keď v pekle v mukách pozdvihol oči, zďaleka videl Abraháma a Lazára v jeho lone. I zvolal: ‚Otec Abrahám, zľutuj sa nado mnou a pošli Lazára, nech si namočí aspoň koniec prsta vo vode a zvlaží mi jazyk, lebo sa hrozne trápim v tomto plameni!‘
No Abrahám povedal: ‚Synu, spomeň si, že si dostal všetko dobré za svojho života a Lazár zasa iba zlé. Teraz sa on tu teší a ty sa trápiš. A okrem toho je medzi nami a vami veľká priepasť, takže nik – čo ako by chcel – nemôže prejsť odtiaľto k vám ani odtiaľ prekročiť k nám.‘
Tu povedal: ‚Prosím ťa, Otče, pošli ho do domu môjho otca. Mám totiž piatich bratov; nech ich zaprisahá, aby sa nedostali aj oni na toto miesto múk.‘
Abrahám mu odpovedal: ‚Majú Mojžiša a Prorokov, nech ich počúvajú.‘
Ale on vravel: ‚Nie, otec Abrahám. Ak príde k nim niekto z mŕtvych, budú robiť pokánie.‘
Odpovedal mu: ‚Ak nepočúvajú Mojžiša a Prorokov, neuveria, ani keby niekto z mŕtvych vstal.“
Lk 16,19-31
Zamyslenie:
Hovorím si, že som na tom celkom dobre. Čítam Mojžiša aj Prorokov- Božie slovo- a aj som uverila Ježišovmu zmŕtvychvstaniu. Nemala by som sa teda dostať na miesto múk ako boháč a jeho bratia, ktorí ignorovali život podľa Písma. Všeobecne sa mi ľahko súdi ostatných a rastie vo mne pýcha, že nie som ako “oni”. Časom ostanem taká spokojná so svojím “dokonalým” spôsobom života, že zabudnem na ľudí okolo seba a teším sa zo svojho úspechu. A presne ako boháč, nevšimnem si Lazára ležiaceho pri mojej bráne. A ak aj áno, príliš ním pohŕdam na to, aby som sa k nemu sklonila. Nepasuje k mojej dokonalosti. S touto pýchou často bojujem, keď sa odvraciam od neveriacich spolužiakov, kolegov, jednoduchých ľudí, chudobných, čudákov,… Uvedomujem si však aj to, že Božie slovo je určené na to, aby vo mne prinášalo ovocie. Aj skutočne dokonalý Ježiš, ktorý vstal z mŕtvych, sa skláňal k hriešnikom, chudobným a chorým, ba dokonca zašiel ešte ďalej a dal za nich svoj život ako výkupné. Dostala som veľa dobra do svojho života (dar viery, hmotný dostatok, talent, lásku od mojich blížnych,…). Ak sa teda aspoň odrobinkami tohto dobra podelím s tými, ktorí nemali také šťastie ako ja, Božie slovo bude vo mne prinášať úrodu.
Aplikácia:
1/ Som tak spokojný/á so svojim životom, že zabúdam na potreby ostatných?
2/ Ako dnes môžem darovať niekomu z dobra, ktoré mu chýba a ja ho mám dostatok?
Viktória
slobodná, študentka učiteľstva, 21 rokov